Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

namaľovať dok.

1. umelecky zobraziť (farbami), vytvoriť: n. portrét, obraz; dať sa n.

2. nafarbiť, vyfarbiť: n. si pery, n-ná tvár

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namaľovať ‑uje ‑ujú dok.

namaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľovaný -ľovanie dok.


namaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľovaný -ľovanie sa dok.

maľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. (čo, koho (na čo; čím); ø) ▶ (umelecky) zobrazovať niečo, niekoho pomocou farieb: m. obraz, ikonu; m. prírodu, deti; m. portréty, krajinky, zátišia; m. akty, žánrové obrázky, biblické výjavy; m. grafity, plagáty; m. oleje, gvaše, akvarely; m. na plátno, na sklo, na drevo; m. vodovými, temperovými, olejovými farbami; učiť sa m.; rád maľoval v ateliéri, v plenéri; amatérsky maľované reprodukcie slávnych diel; ručne maľovaná modranská keramika; ľudia sa často pýtajú, prečo dnes maliari nemaľujú ako voľakedy; najlepšie sa mi maľujú ľudia, ku ktorým mám vzťah; A veď vraj si pekne maľovala i kreslila, keď si bola malá. [A. Bednár]; pren. expr. maľuje literu za literou, písmenko za písmenkom krasopisne, úhľadne píše; pren. mráz maľuje na okne kvety; Čas - zlomyseľný maliar - maľuje na jeho tvári vrásky a tiene. [Vč 1971]
2. (čo (komu; čím)) ▶ ozdobovať farbami, nanášať farbu, líčidlá na tvár, líčiť: m. si pery a nechty rovnakým odtieňom ružovej; obočie sa maľuje jemnou ceruzkou tej istej farby ako vlasy; matka ju sama pudrovala a maľovala jej líca načerveno; Indiáni si maľovali na tvár bojové znaky
3. (čo) ▶ natierať, ozdobovať farbami, nanášať farbu na niečo, farbiť niečo: m. vajíčka; kraslice sa maľujú rozličnými technikami; m. byt; m. plot, zábradlie; neos. v dome sa nemaľovalo už desať rokov
4. kniž. (čo) ▶ živo slovami opisovať, podávať, zobrazovať al. v mysli si predstavovať, líčiť: nemaľoval si žiadne predstavy o dovolenke; začali si m., ako by asi vyzeral taký svet; Podrobne si mapujem jej tvár a z nej si maľujem jej dušu. [L. Ťažký]
fraz. maľovať čerta na stenu vopred bezdôvodne rátať s nepríjemnosťami, so zlým koncom, s neúspechom; maľovať niečo čiernymi farbami/v čiernych farbách opisovať niečo priveľmi nepriaznivo, pesimisticky; maľovať niečo/veci naružovo/ružovými farbami veľmi priaznivo si niečo predstavovať, o niečom hovoriť, prikrášľovať niečo; nemaľuj čerta na stenu! nepripomínaj zlé, nepríjemné
opak. maľovávať, maľúvať -va -vajú -val: Maľovával u mňa aj Rudo Sloboda - zachoval sa mi od neho jeden olej. [Pc 1999]; dok. k 1 – 3namaľovať


maľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. ⟨nem.⟩ (ø; ako) ▶ skrášľovať si tvár, nanášať si na oči, obočie, ústa a pokožku tváre dekoratívne kozmetické prípravky, líčiť sa: jemne, nápadne, vyzývavo sa m.; m. sa pred zrkadlom; nemusíš sa toľko m.!; nezvykla sa m.; Nikdy sa nemaľovala, i keď na druhých sa jej to páčilo. [NP 1994]dok.namaľovať sa


namaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľovaný -ľovanie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ (umelecky) zobraziť pomocou štetca, farieb al. iných pomôcok, vytvoriť maľbu, obraz: n. portrét; n. abstraktný obraz; Môžeš skúsiť aj mňa namaľovať. [V. Šikula]; Neumelou rukou namaľovaný usmievavý príslušník v sivej poštárskej čiapke. [P. Vilikovský]
2. (čo) ▶ natrieť farbiacou látkou, farbou; syn. vymaľovať: n. každú stenu inou farbou; deti pestro namaľovali vtáčie búdky; Začala s loggiou v byte, namaľovala ju nažlto, vydrhla, dala do nej kvety. [M. Bátorová]
3. (čo) ▶ farbou niečo ozdobiť, znázorniť, vyznačiť al. napísať: n. veľkonočné vajíčka; n. na plot svoje iniciálky; vodorovné dopravné značky sú čerstvo namaľované; Toto komické meno, namaľované veľkými švabachovými literami nad úbohým predmestským krámikom, nutkalo Dušana vždy do smiechu. [J. Lenčo]; Na jednu polovicu tváre by som si namaľoval farby našej vlajky. [Šp 2009]
4. (komu čo (čím); koho) ▶ naniesť líčidlá na tvár, urobiť mejkap; syn. nalíčiť: n. si oči, líca; pery má vždy namaľované červeným rúžom; namaľovala mi viečka modrým tieňom; vyzeráš, akoby ťa namaľovala vizážistka; Mnohí tanečníci si tváre namaľovali namodro či oranžovo. [M. Hvorecký]
nedok.maľovať


namaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľovaný -ľovanie sa dok. (ako; ø) ▶ naniesť si na tvár dekoratívne kozmetické prípravky, skrášliť si tvár líčidlami; urobiť si mejkap; syn. nalíčiť sa: decentne, priveľmi sa n.; Vymydlená a navoňaná sa namaľuje, slávnostná akadémia v divadle znesie viac farbičiek. [V. Švenková]; Namaľovala sa, aby skryla stopy plaču na svojej peknej tvári. [LT 2001]nedok.maľovať sa

namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami • nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornamentnačrtnúťnaskicovaťhovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestievmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do dielapejor. nababrať: nababrať čosi do zošitahovor. expr. namachliť

2. natrieť farbou • nafarbiť: namaľoval nábytok nabielovymaľovaťvyfarbiť (vo väčšej miere al. na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky stenypejor. nababrať: nababrala si celú tvárnalíčiťnamaskovaťhovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpenímhovor. expr. namachliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

maľovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo i bezpredm.) zobrazovať niečo pomocou farieb a štetca: m. portréty, krajinky, zátišia; m. vodovývými, olejovými farbami

hovor. m. čerta černejším, než je podávať vec horšie, ako je v skutočnosti; m. čerta na stenu vopred bezdôvodne rátať so zlým koncom, s neúspechom; m. niekomu zlaté zámky (Kuk.) zavádzať ho, balamutiť; m. (niekomu) niečo krásnymi farbami prikrašľovať, predstavovať vo veľmi priaznivom svetle;

2. (čo) natierať al. ozdobovať niečo farbami, farbiť: m. izbu, dom, m. misky, džbánky, steny, vajíčka; m. si pery; pren. mráz maľuje okná o mrznutí okien;

3. expr. (bezpredm. i čo) kresliť, krasopisne písať;

4. expr. (koho, čo) živo líčiť, živo predstavovať, podávať niečo: Teraz mu napokon maľovala celú ich budúcnosť v najkrajšom svetle. (Jégé) Maľoval Rusov ako zvrchovaných divochov. (Záb.)

5. expr. (koho, čo) biť, tĺcť: m. hlava-nehlava;

opak. namaľovať i maľúvať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3, 4 namaľovať;

k 2 vymaľovať;

k 4 omaľovať;

k 5 zmaľovať

|| maľovať sa farbiť si pery, líca, líčiť sa (o žene al. hercoch)


namaľovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. zobraziť pomocou farieb, vytvoriť (farbami) obraz: n. obraz, portrét, krajinku;

2. natrieť farbou, nafarbiť: n. si pery, tvár, nechty

|| namaľovať sa natrieť sa farbou (najmä pery rúžom): namaľovaná dámička (Jil.)

namaľovať dok. strsl, zsl zobraziť farbami, farebne nakresliť: Tintovov ceruzov zme namaľuvale tej bábe oči a červenem zase gambe (Čelovce MK); Namaluj mi ružu! (Kameňany REV); Miško namaluval henten obráštek (Val. Belá PDZ); Vedzev namaluvad bárčo, aj na kláti čelíne si namaluvav šelijaké cifri (Malženice HLO)
F. je jako bi ju namaluval (Bošáca TRČ) - pekná, zdravo vyzerajúca


namaľovať sa dok. jzsl natrieť sa farbou: Namalujú sa fšelijak a vivádzajú (Záh. Ves MAL); Namaluvali sa a oblékli sa za také špati a išli na zátenedz jako maškari (Brestovany TRN)

namaľovať dk
1. čo zobraziť pomocou farieb niečo: czymer pansky ne aby byl wysekany, ale toliko namalowany (DUBNICA n. V. 1722); (na zástave) bol namalowany ptak pelykan, ktery wlasnu swu krwu mlade swe krmj (MiK 18. st)
2. (o obraze) maľovaním vyhotoviť: ten (hvezdár) nakuknúwše na hwézdu prez swogu trúbu namaluwal anebož rádňeg načáral, namazal rozlične haki baki (BU 1795); nassy susede chlubia se, zebj meli až podnes obraz, kteri on (maliar) namalowal (CS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

namaľovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu