namáčať2 -a dok. zamáčať2: n. si obuv
namočiť dok.
1. ponoriť do tekutiny: n. uterák do vody; n. bielizeň (pred praním); hovor. ide sa n. (do jazera) okúpať;
pren. hovor. n. niekoho (do niečoho) dostať do nepríjemnej situácie
2. navlhčiť, omočiť, zamočiť: n. si pery (vo víne, do vína);
nedok. namáčať1 -a
namáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. (čo (do čoho; v čom)) 1. ▶ na istý čas ponárať do tekutiny a vystavovať jej pôsobeniu; syn. máčať: n. vo vani špinavú bielizeň; nádoba na namáčanie ľanu; n. obilie do naklíčenia; cícer treba pred varením dlhšie n.; Znovu namáča handru, cez ktorú žehlí nohavice. [K. Lazarová]; Tvár som si namáčala do studenej trblietavej vody. [M. Hvorecký] 2. ▶ sčasti al. nakrátko ponárať niečo do tekutiny al. riedkej hmoty a tak z nej prenášať na povrch jemnú vrstvu, máčať: n. párok do horčice; v rozpustenej čokoláde namáčame ovocie i sladké pečivo; Zemepisár mal zvláštny zvyk - pretože mal večne pokazené pero, namáčal ho do kalamára. [J. Žarnay]; Napiekla zázvorníky; rada si ich namáčala vo varenom víne. [D. Dušek] ▷ dok. ↗ namočiť
namáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čaný -čanie sa nedok. (v čom) ▶ ponárať sa do tekutiny; syn. máčať sa, močiť sa: patrila k otužilcom, ktorí sa radi namáčajú v ľadovej vode; Medzi rozložitými smrekmi, ktorých konáre sa namáčali v bystro tečúcej čistej vode, sa ochladilo. [P. Jaroš] ▷ dok. ↗ namočiť sa
namočiť -čí -čia namoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo (do čoho; v čom)) ▶ na istý čas ponoriť do tekutiny a vystaviť jej pôsobeniu: n. šošovicu pred varením; sušené huby treba najprv n. do studenej vody; dáva do koláča hrozienka namočené v alkohole; Naozaj musím ísť. Mám doma namočenú bielizeň. [J. Beňo]; Namočila šatku do potoka a tuho si obviazala hlavu. [V. Mináč] 2. (čo (do čoho; v čom)) ▶ sčasti al. nakrátko ponoriť niečo do tekutiny al. riedkej hmoty a tak z nej preniesť na povrch jemnú vrstvu; syn. omočiť, zamočiť: n. štetec do farby; namoč si hranolček do kečupu; Natierala podošvy, trikrát zručne prešla štetkou namočenou v hustom bielom lepidle. [D. Mitana]; Upila si piva, len si tak namočila ústa, odložila pohár a spakruky si zotrela z pier penu. [P. Vilikovský] 3. hovor. expr. (koho do čoho) ▶ dostať niekoho do nepríjemnej situácie, často až do rozporu so zákonom: n. suseda do nezákonnej činnosti; kamarátka ju namočila do poriadnej šlamastiky; Namočí ťa do nejakého svinstva. [L. Ťažký] ▷ nedok. k 1, 2 ↗ namáčať
namočiť sa -čí sa -čia sa namoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (ø; v čom) ▶ ponorením do vody al. dotykom s niečím tekutým sa stať mokrým: n. sa v potoku; namočili sa mi hodinky; topánky sa nám v daždi namočili; Trocha sa namočí, zapláva si a potom si ľahne na deku. [S. Rakús]; Prežila krutú noc, keď v hmle zablúdila, pošmykla sa a namočila sa do horského potoka. [Sme 1993]; hovor. ide sa n. (do jazera) ide sa okúpať 2. expr. (do čoho) ▶ dostať sa do nepríjemnej situácie, zúčastniť sa na niečom protiprávnom, nelegálnom: chlapci sa zasa do čohosi namočili; nie že sa do niečoho namočíš!; Fraňo, prepustený na podmienku, by sa mohol do niečoho namočiť. [L. Ťažký]; Daktorí v tom boli namočení, ale nie priamo. [Ľ. Jurík] ▷ nedok. k 1 ↗ namáčať sa
močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare
2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa
3. p. rosiť 1, vlhčiť
namáčať p. močiť 1
vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky
namáčať1, namáčať sa1 p. namočiť, namočiť sa
namáčať2, -a, -ajú dok. (čo) namočiť: Roztrhal ho (kus plátna), namáčal vínom a obviazal ranu Adamovu. (Jégé)
|| namáčať sa2 namočiť sa
namočiť, -í, -ia dok. (čo) navlhčiť tekutinou, ponoriť do tekutiny: n. pero do atramentu, štetec do farby, ruku do vody, n. uterák, šatku, n. si vodou vlasy; n. bielizeň ponoriť pred praním na určitý čas do vody; pren. hovor. n. niekoho (do niečoho) zatiahnuť, zavliecť, dostať do nepríjemnej situácie, zainteresovať na niečom, čo má nepríjemné následky;
nedok. namáčať, -a, -ajú
|| namočiť sa navlhčiť sa tekutinou: n. sa vodou; pren. hovor. n. sa (do niečoho) dostať sa do nepríjemnej situácie, zúčastniť sa na niečom, čo má nepríjemné následky;
nedok. namáčať sa