Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

namáčať2 -a dok. zamáčať2: n. si obuv


namočiť dok.

1. ponoriť do tekutiny: n. uterák do vody; n. bielizeň (pred praním); hovor. ide sa n. (do jazera) okúpať;

pren. hovor. n. niekoho (do niečoho) dostať do nepríjemnej situácie

2. navlhčiť, omočiť, zamočiť: n. si pery (vo víne, do vína);

nedok. namáčať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
namáčať ‑a ‑ajú dok. (zamáčať)
namáčať ‑a ‑ajú nedok. (ponárať do tekutiny)

namáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. (čo (do čoho; v čom)) 1. ▶ na istý čas ponárať do tekutiny a vystavovať jej pôsobeniu; syn. máčať: n. vo vani špinavú bielizeň; nádoba na namáčanie ľanu; n. obilie do naklíčenia; cícer treba pred varením dlhšie n.; Znovu namáča handru, cez ktorú žehlí nohavice. [K. Lazarová]; Tvár som si namáčala do studenej trblietavej vody. [M. Hvorecký]
2. ▶ sčasti al. nakrátko ponárať niečo do tekutiny al. riedkej hmoty a tak z nej prenášať na povrch jemnú vrstvu, máčať: n. párok do horčice; v rozpustenej čokoláde namáčame ovocie i sladké pečivo; Zemepisár mal zvláštny zvyk - pretože mal večne pokazené pero, namáčal ho do kalamára. [J. Žarnay]; Napiekla zázvorníky; rada si ich namáčala vo varenom víne. [D. Dušek]
dok.namočiť


namáčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čaný -čanie sa nedok. (v čom) ▶ ponárať sa do tekutiny; syn. máčať sa, močiť sa: patrila k otužilcom, ktorí sa radi namáčajú v ľadovej vode; Medzi rozložitými smrekmi, ktorých konáre sa namáčali v bystro tečúcej čistej vode, sa ochladilo. [P. Jaroš]dok.namočiť sa


namočiť -čí -čia namoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo (do čoho; v čom)) ▶ na istý čas ponoriť do tekutiny a vystaviť jej pôsobeniu: n. šošovicu pred varením; sušené huby treba najprv n. do studenej vody; dáva do koláča hrozienka namočené v alkohole; Naozaj musím ísť. Mám doma namočenú bielizeň. [J. Beňo]; Namočila šatku do potoka a tuho si obviazala hlavu. [V. Mináč]
2. (čo (do čoho; v čom)) ▶ sčasti al. nakrátko ponoriť niečo do tekutiny al. riedkej hmoty a tak z nej preniesť na povrch jemnú vrstvu; syn. omočiť, zamočiť: n. štetec do farby; namoč si hranolček do kečupu; Natierala podošvy, trikrát zručne prešla štetkou namočenou v hustom bielom lepidle. [D. Mitana]; Upila si piva, len si tak namočila ústa, odložila pohár a spakruky si zotrela z pier penu. [P. Vilikovský]
3. hovor. expr. (koho do čoho) ▶ dostať niekoho do nepríjemnej situácie, často až do rozporu so zákonom: n. suseda do nezákonnej činnosti; kamarátka ju namočila do poriadnej šlamastiky; Namočí ťa do nejakého svinstva. [L. Ťažký]
nedok. k 1, 2namáčať


namočiť sa -čí sa -čia sa namoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (ø; v čom) ▶ ponorením do vody al. dotykom s niečím tekutým sa stať mokrým: n. sa v potoku; namočili sa mi hodinky; topánky sa nám v daždi namočili; Trocha sa namočí, zapláva si a potom si ľahne na deku. [S. Rakús]; Prežila krutú noc, keď v hmle zablúdila, pošmykla sa a namočila sa do horského potoka. [Sme 1993]; hovor. ide sa n. (do jazera) ide sa okúpať
2. expr. (do čoho) ▶ dostať sa do nepríjemnej situácie, zúčastniť sa na niečom protiprávnom, nelegálnom: chlapci sa zasa do čohosi namočili; nie že sa do niečoho namočíš!; Fraňo, prepustený na podmienku, by sa mohol do niečoho namočiť. [L. Ťažký]; Daktorí v tom boli namočení, ale nie priamo. [Ľ. Jurík]
nedok. k 1namáčať sa

močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vodenamáčať: namáčali ľankúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníkaísť na malú potrebuexpr.: pišaťsíkaťšmochtaťhrub. šťaťnár.: čúraťcúraťštud. slang. odmocňovať sa

3. p. rosiť 1, vlhčiť


namáčať p. močiť 1


vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovaťzvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papiervlažiťzvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčaveexpr.: čľapkaťčliapkaťčliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodourosiťzried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavícmáčaťmokriťnamáčaťomáčaťzamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vínafŕkaťprskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežilkropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

namáčať1, namáčať sa1 p. namočiť, namočiť sa


namáčať2, -a, -ajú dok. (čo) namočiť: Roztrhal ho (kus plátna), namáčal vínom a obviazal ranu Adamovu. (Jégé)

|| namáčať sa2 namočiť sa


namočiť, -í, -ia dok. (čo) navlhčiť tekutinou, ponoriť do tekutiny: n. pero do atramentu, štetec do farby, ruku do vody, n. uterák, šatku, n. si vodou vlasy; n. bielizeň ponoriť pred praním na určitý čas do vody; pren. hovor. n. niekoho (do niečoho) zatiahnuť, zavliecť, dostať do nepríjemnej situácie, zainteresovať na niečom, čo má nepríjemné následky;

nedok. namáčať, -a, -ajú

|| namočiť sa navlhčiť sa tekutinou: n. sa vodou; pren. hovor. n. sa (do niečoho) dostať sa do nepríjemnej situácie, zúčastniť sa na niečom, čo má nepríjemné následky;

nedok. namáčať sa

Morfologický analyzátor

namáčať nedokonavé sloveso
(ja) namáčam VKesa+; (ty) namáčaš VKesb+; (on, ona, ono) namáča VKesc+; (my) namáčame VKepa+; (vy) namáčate VKepb+; (oni, ony) namáčajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) namáčal VLesam+; (ona) namáčala VLesaf+; (ono) namáčalo VLesan+; (oni, ony) namáčali VLepah+;
(ty) namáčaj! VMesb+; (my) namáčajme! VMepa+; (vy) namáčajte! VMepb+;
(nejako) namáčajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor