Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

naložiť dok.

1. umiestniť (s cieľom prepraviť), naklásť: n. uhlie na auto, do vagóna, n. si batoh na chrbát

2. dať, umiestniť, naklásť (v istom množstve): n. drevo do pece, n. si na tanier

3. naplniť nákladom: n. auto (uhlím), n. loď

4. konzervovať v roztoku: n. uhorky

5. prikázať, uložiť: n-l mu učiť sa, aby sa učil

6. urobiť niečo s niečím, zachovať sa istým spôsobom: n. s niekým, niečím podľa ľubovôle; dobre n. s peniazmi

expr. n-l mu na chrbát zbil ho;

nedok. nakladať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naložiť ‑í ‑ia dok.

nakladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho (do čoho; na čo); čo (do čoho; na čo)) ▶ umiestňovať niekoho al. niečo do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom prepraviť niekam, ukladať, klásť, dávať; op. vykladať: záchranári nakladali zraneného na nosidlá a do sanitky; n. tovar do dodávky; pomaly nakladá batožinu do auta; vidlami nakladal hnoj na fúrik; Ako nakladáš to seno, čo máš drevené ruky? [J. Lacková]; Pustili sme sa k štrečke, kde autožeriav nakladal drevo. [R. Moric]; Šiel pomáhať pri nakladaní zásob na plte. [J. Žarnay]
2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ dávať niečo niekam vo väčšom množstve, ukladať, klásť, vkladať: n. drevo do pece; n. riad do drezu; n. na stôl rôzne dobroty; Pomáhali vážiť, nakladali nákupy do tašiek zákazníkov. [J. Kot]; Ako som kľačiačky nakladal do vedra, zošmyklo sa blato nado mnou a zasypalo ma po pás. [KSl 1959]
3. (čo (čím; ako)) ▶ zapĺňať, plniť niečím prázdny vnútorný priestor dopravného, prepravného prostriedku až po okraj, napĺňať; op. vykladať: n. vagóny uhlím; n. autá, prívesy a dodávky väčšmi, než je povolené; dvor slúžil pre furmanov nakladajúcich vozy sudmi
4. (komu čo (kam)) ▶ odoberať isté množstvo z hotového jedla a dávať na tanier, naberať: n. na tanier ryžu; mäso si každý nakladá sám; nakladaj si menšie porcie; Začala nakladať na taniere kúsky voňavej pečienky, opekané zemiaky a nakladané paradajky s feferónmi. [J. Puškáš]
5. kuch., potrav. (čo) ▶ spracúvať potravinu uložením do ochuteného roztoku, obyč. octového, olejového al. slaného (často s následnou tepelnou úpravou), konzervovať: n. uhorky, červenú papriku; podľa potreby nakladáme hríby, karfiol a inú zeleninu; Pokračujeme vo výrobe leča, nakladáme feferónky do pohárov. [Vč 1981]
6. kuch. (čo) ▶ dávať potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do ochuteného roztoku, ochucovať máčaním v marináde, marinovať: do marinády nakladáme mäso zo starších zvierat
7. (komu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dávať niekomu niečo ako príkaz; slovami dôrazne nabádať, čo má urobiť, nariaďovať, kázať: nakladala mi, aby som odpovedal stručne; Vravel, že mať mu nakladala nerúhať sa, no chvíľami sa mu jazyk pošmykne. [Š. Žáry]; Ešte si ani kĺby nebol dobre ponaťahoval, už nakladal hájnikovi: - A držať hubu! Nikomu ani slovo. [J. Melicher]; Karolínka mi nakladala, aby som povedal všetko od začiatku. [J. Tužinský]
8. (s čím, s kým ako) ▶ zaobchádzať s niečím al. s niekým istým spôsobom al. podľa istých pravidiel: hospodárne, efektívne n. s finančnými prostriedkami; neoprávnene n. s majetkom obce; rozumne, slobodne n. so svojím časom; nenakladajte s ním kruto; Pri dcérkach sa menil na hravé decko, s ktorým bolo možné nakladať podľa ľubovôle. [P. Kováčik]; Pridobre som vedel, ako nakladajú s ľuďmi, čo pomáhali partizánom. [J. Gavalcová]
9. obuv. (čo (na čo)) ▶ dávať, upevňovať spracovanú časť na podkladový materiál: nakladanie hotového zvršku na podrážku
fraz. expr. nakladať s niekým ako so psom veľmi zle, nedôstojne s niekým zaobchádzať
dok. k 1 – 8naložiť


naložiť sa -ží sa -žia sa nalož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok. hovor. 1. (do čoho; ø) ▶ vojsť, často vo väčšom počte, s väčším množstvom batožiny do dopravného prostriedku s cieľom niekam sa prepraviť, nastúpiť: všetci sa naložia do auta a odídu na výlet; a takto naložení v dvoch mikrobusoch sme sa vybrali na spoločnú dovolenku; Už aby chlapec prišiel naspäť, potrebujú sa naložiť, aby do večera došli domov. [A. Lauček]; Naložil som sa do ich dodávky prepchatej súčiastkami, bicyklami a všetkým možným. [InZ 1999]
2. (čím) ▶ zobrať na seba nejaký náklad: Ale keď sa naložil taniermi s hlavným jedlom, kráčal ťažko, veľmi ťažko. [M. Bátorová]


naložiť -ží -žia nalož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo, koho (do čoho; na čo; čím)) ▶ umiestniť niečo, niekoho do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom niekam prepraviť; syn. naklásť, uložiť; op. vyložiť: n. batožinu, nákup do auta; n. žeriavom tovar do vagónov, na loď; n. seno vidlami na voz; n. zraneného do sanitky; k nehode došlo pre zle naložený náklad; skontrolovať správne naloženie prepravovaného materiálu; Chlapi ho [stolára] naložili na fúrik a odviezli do dielne. [R. Sloboda]; Prebral sa až vtedy, keď ho naložili na sane. [V. Švenková]
2. (čo/čoho (do čoho; na čo)) ▶ dať, uložiť, obyč. vo väčšom množstve niekam; syn. naklásť: n. použité taniere do umývačky riadu; n. do práčky špinavú bielizeň; n. na koláč vrstvu ovocia; čašníčka naložila na tácňu objednané nápoje; vzpierač si dal n. činku; Vstal som, naložil do sporáčika bielych štiepaníc. [L. Ťažký]
3. (čo (čím)) ▶ naplniť niečím vo väčšom množstve, často po okraj; syn. naklásť: vrchovato n. voz senom; všetky vagóny naložili drevom; kupujúci si naložili nákupné vozíky zlacneným tovarom; zobral si tanier kopcovito naložený mäsom; Neďaleko sa s blatistou cestou borí nákladiak naložený zelenomodrou hlávkovou kapustou. [J. Zambor]; Nesmiete zabúdať, že hypermarket nie je nijaké skladisko, ktoré treba naložiť po strop. [M. Hvorecký]
4. ((komu) čo/čoho (na čo, do čoho; z čoho); komu) ▶ odobrať, obyč. na tanier, z pripraveného jedla isté množstvo; syn. nabrať: n. deťom do misiek kašu; z bufetového stola si naložia šunku, syry, ovocie; kuchár mu vždy štedro naloží; naložte si ešte mäsa, šalátu, zemiakov; Mama prejde k sporáku, naloží z hrnca na tanier a položí jedlo na stôl. [D. Dušek]
5. i kuch., potrav. (čo (do čoho)) ▶ spracovať potravinu uložením do nálevu (obyč. octového, slaného al. olejového) na predĺženie jej trvanlivosti, zakonzervovať, zavariť: n. uhorky; n. papriku do oleja; n. čalamádu, kapustu na zimu; odložiť naloženú zeleninu do komory; Vyniesol nahor na salaš aj mäso naložené do pohárov. [J. Balco]; Majster zaklal prasa a naložil ho do soli. [A. Ševčíková]
6. i kuch. (čo (do čoho)) ▶ uložiť potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do špeciálneho nálevu na dosiahnutie výraznejšej al. jemnejšej chuti, zmeny konzistencie a pod., marinovať: n. mäso na 24 hodín; ryba naložená v kyslom náleve; pred grilovaním naložte mäso do oleja; Čajová zmes sa naloží na noc do vody, nasledujúci deň sa precedí a môže sa použiť na kloktanie. [VNK 2001]
7. zastaráv. (komu, čomu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou; komu ako) ▶ určiť ako povinnosť, úlohu; dať príkaz, rozkaz urobiť niečo; syn. nariadiť, uložiť: naložili jej vykonať veľa práce; naložili mu, aby osobne prišiel na úrad; príslušným inštitúciám naložili konať podľa schváleného plánu; Horár už nezavolal. Možno mu tak naložili. [J. Horák]; Už som naložila krstnej mame, aby striehla, kde sa čo v dedine šuchne. [E. Čepčeková]; Nesmiem si už naložiť také dlhé šnúry turnajov. [Sme 1999]
8. (s čím, s kým ako) ▶ postupovať nejakým spôsobom, urobiť niečo s niečím, zachovať sa, konať istým spôsobom: ako naložíš s výhrou?; zle naložili s úsporami; neviem, ako naložia s mojou sťažnosťou; Aspoň s desiatimi musíme tvrdo naložiť. [J. Jonáš]; Mám právo naložiť s tebou, ako sa mi zachce. [J. Lenčo]; Staré dámy sa v salónoch už dohodli aj zhodli, ako so mnou naložia. [L. Ballek]; Neexistoval žiaden plán, ako naložiť so zabavenými lietadlami. [Pt 2001]
9. lek. profes. (čo (kam)) ▶ použiť istý materiál na časť tela s konkrétnym terapeutickým cieľom: n. stehy; n. bandáž na lýtko; n. škrtidlo nad ranu pri uštipnutí hadom; sanitári a zdravotné sestry vedia n. obväz alebo sadru
10. hovor. expr. (komu (čo)) ▶ spôsobiť niekomu bolesť viacerými údermi, zbiť; syn. nalátať, natrieskať: tí mu veru riadne naložili!; Priskočil k zlodejke, prehol ju cez koleno a naložil jej päťadvadsať na zadok. [R. Brat]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
11. publ. expr. (komu (čo)) ▶ jednoznačne zvíťaziť nad niekým v športovom súboji, obyč. vo futbalovom al. hokejovom zápase dať súperovi veľa gólov: domáci naložili hosťom vyše desať gólov; Lídrovi tabuľky naložili Mikulášania sedem gólov. [Sme 1995]
fraz. expr. byť naložený v liehu (o človeku) byť ustavične opitý; naložiť niekomu na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu/kríž [niečoho] nariadiť niekomu vykonať ťažkú, namáhavú al. zodpovednú úlohu, prácu; naložiť si na seba/na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu niečoho al. naložiť si ako vôl na rohy podujať sa vykonať prácu, ktorá vyžaduje veľa síl, námahy a zodpovednosti
nedok. k 1 – 8nakladať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniťdať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiťdať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiťprikázaťnaložiťnaručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiťnaložiťdaťdať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiťprideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

2. porov. vkladať 2, 3


vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrinevypratať: vyprace z pivnice nepotrebné vecivyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneruvystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcovvyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľupovykladaťpovynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode

2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôlvysadiťposadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňanaložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na vozvyniesť: vyniesť debnu na pôjdpovykladaťponakladať (postupne, viac vecí)

3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkamiobložiťobklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmipovykladaťpoobkladať (postupne, viac plôch)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nakladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, ukladať na nejaký dopravný prostriedok: n. drevo na voz, uhlie na auto, n. tovar na loď;

2. (čo) klásť, dávať niekam, do niečoho: Krstná mať nakladala slamu do sečkovice. (Ondr.)

3. (čo) napĺňať, zapĺňať; zaťažovať nákladom: n. vagón;

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. zeleninu, uhorky;

5. (s kým, s čím) zaobchádzať, zaonchodiť, zachádzať: n. s niekým dobre, zle, milosrdne, n. nešetrne so strojmi, môcť s niečím ľubovoľne n.;

6. (na koho, na čo) vydávať prostriedky, peniaze, vynakladať, investovať: Musíte na mňa nakladať! (Ráz.) Nechceli nakladať na klamlivé obchody. (Kuk.)

7. (komu čo, s neurč. i so spoj. aby) prikazovať, nariaďovať, narúčať: Nakladal, aby s chorým otcom trpezliví boli. (Tim.) Nakladal nám odkázať jej, aby prišla. (Šolt.)

n. niekomu niečo na srdce (Fel.), na dušu (Hor.) dôrazne prikazovať, narúčať;

dok. naložiť


naložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) položiť, poklásť, naklásť na nejaký dopravný prostriedok al. na niečo (na niekoho) s cieľom prepraviť: n. drevo, dosky na voz, na auto, do vagóna; n. niekomu na plecia ťarchu, batoh; Naložíte voličov na vozy. (Ráz.) Mišo si naložil bezvládneho Štelu na chrbát. (Gráf)

2. (čo) naklásť, dať niekam, do niečoho: n. drevo, uhlie do pece;

3. (čo čím) naplniť, zaplniť; zaťažiť nákladom: naložená pec; n. auto uhlím; Naložili ju (bárku) senom. (Kuk.); niekoľko osedlaných a rozličnou korisťou naložených koní (Jégé);

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. uhorky, papriku;

5. zried. (čo, čoho) rozložiť, naklásť (o ohni): n. oheň, vatru;

6. zried. (čo) kladením, ukladaním vytvoriť , naukladať: Veru je to nie maličkosť, vedieť pekný stoh naložiť. (Čaj.)

7. (komu čo i s neurč.) dať, uložiť za povinnosť, prikázať, nariadiť, naručiť: Kekovi sme prísne naložili, aby nehnal. (Kuk.) Nevesta naložila mi týždeň neprichádzať. (Vaj.)

8. (s kým, s čím) zachovať sa k niekomu nejako, urobiť s niečím niečo: prísne s niekým n.; Nech ona naloží so mnou, ako ráči. (Kuk.) Načože sú ti peniaze, keď nemáš naložiť s nimi podľa vôle! (Tim.)

9. expr. (komu) zasadiť údery, zbiť, nabiť niekoho: n. niekomu na chrbát, po chrbte;

10. zried. (na koho, na čo i bezpredm.) vydať, vynaložiť peniaze, investovať: Ak sa ktorô (decko) bude chcieť učiť, naložíme, nech sa vyučí. (Taj.);

nedok. k 1-4 a k 7, 8, 10 nakladať

Morfologický analyzátor

naložiť dokonavé sloveso
(ja) naložím VKdsa+; (ty) naložíš VKdsb+; (on, ona, ono) naloží VKdsc+; (my) naložíme VKdpa+; (vy) naložíte VKdpb+; (oni, ony) naložia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naložil VLdsam+; (ona) naložila VLdsaf+; (ono) naložilo VLdsan+; (oni, ony) naložili VLdpah+;
(ty) nalož! VMdsb+; (my) naložme! VMdpa+; (vy) naložte! VMdpb+;
(nejako) naložiac VHd+;
naložiť_1 naložiť naložiť_2 naložiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

naložiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor