naliehavosť -ti ž. 1. ▶ charakter niečoho vyjadreného s dôrazom, rázne; naliehavý, dôrazný príznak; syn. nástojčivosť, dôraznosť: n. výzvy; nastoliť otázku s patričnou naliehavosťou; uvedomiť si niečo s plnou naliehavosťou; hlas zvonca sa ozýval s typicky netrpezlivou naliehavosťou; Jediná myšlienka ju ovládla svojou naliehavosťou. Čo sa mohlo stať? [J. Gavalcová]; Vystrela ruku k Marte, akoby tým chcela zdôrazniť naliehavosť, s ktorou sa na ňu obracala. [E. Farkašová]; Podľa poroty vrátila [redaktorka] žánru printového rozhovoru etickú naliehavosť a hĺbku. [HN 2007]
2. ▶ vlastnosť al. stav toho, čo je naliehavé, čo nemožno odkladať, čo si vyžaduje nevyhnutné al. okamžité riešenie, konanie, uskutočnenie; (nevyhnutná) potreba konať, riešiť, uskutočniť niečo; syn. neodkladnosť, bezodkladnosť, súrnosť: n. situácie, celej záležitosti; posúdiť n. prípadu; konať vzhľadom na časovú n.; zdôrazniť n. uskutočnenia pripraveného plánu; uvedomiť si n. riešenia ekologických problémov nevyhnutnosť; rozdeliť si úlohy podľa stupňa naliehavosti potreby