nalačno prísl. na lačný žalúdok (obyč. pred raňajkami): vypiť liek n.
lačne, lačno prísl. 1. ▶ s pocitom hladu; pôsobiac hladným dojmom, nenajedene; syn. hladne, hladno: l. hltať jedlo; pren. Oheň sa lačne vrhol na obidve slamené strechy. [J. Beňo] 2. trochu expr. 2. st. -nejšie ▶ so silnou túžbou po niečom, žiadostivo, dychtivo: oči mu l. žiarili; hľadel na ňu čoraz lačnejšie; Chlap si lačne šúľa cigaretu. [K. Horák]; Sú zvedaví, nedovolia nikomu vyhnúť sa odpovedi, lačno hľadajú poznanie a súvislosti. [Cs 1997] ▷ na lačno ↗ nalačno
nalačno, pís. i na lačno prísl. ▶ bez konzumácie jedla, s prázdnym žalúdkom; na prázdny žalúdok (obyč. ráno pred jedlom): na vyšetrenie treba prísť n.; do školy odchádza vždy n.; vypiť n. pohár vlažnej vody; liek sa má užívať n.; nikdy nepite alkohol n.; Blyslo mi hlavou, že nerobím dobre, keď ráno nalačno fajčím. [K. Lászlová]; Pijeme [odvar] naraz na lačno a večer po jednej šálke. [VNK 2002]
nalačno prísl. na prázdny žalúdok, pred prvým denným jedením (pred raňajkami): užiť liek n.