Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nalíčiť -i dok.

1. natrieť (bielou) farbou, vápnom, nabieliť: n. steny

2. namaľovať, namaskovať (účinkujúcich v divadle ap.): n. herca, n. sa pred vystúpením

nalíčiť -či -čia nalíč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

nalíčiť sa -či sa -čia sa nalíč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

líčiť -či -čia líč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo) ▶ pomocou štetky al. valčeka nanášať vápno al. farbu na steny al. na nejaký predmet; povrchovo upravovať objekt natieraním vápna al. farby, bieliť: l. steny, plafón, všetky priestory budovy; l. kmene ovocných stromov vápnom na ochranu proti škodcom; domec bol zvonka líčený prvýkrát od dostavania; Znovu sme museli líčiť zafŕkané steny. [D. Dušek]
2. (koho; (komu) čo) ▶ nanášať na jednotlivé časti tváre dekoratívne kozmetické prípravky, líčidlá: l. modelku; l. si viečka, mihalnice; pleť líčime až po ošetrení; nevestu líčila profesionálna vizážistka; líčením možno korigovať menšie chybičky krásy
3. (koho) ▶ (v dramatickom umení) upravovať vzhľad umelca pred vystúpením na scénu al. pred filmovaním tak, aby vystihoval hranú postavu, maskovať: l. herca, míma, klauna; hlavnú predstaviteľku líčili maskérky celé dve hodiny
4. ((komu) čo) ▶ podrobne, obyč. subjektívne opisovať niečo, čo sa udialo: l. prvé dojmy zo školy; deti s nadšením líčia prázdninové zážitky; starký nám líčil príbehy zo svojho detstva; svedkyňa líčila incident do najmenších detailov; otvára sa nám absurdne líčený vnútorný svet filmovej postavy
▷ dok. k 1 – 3 ↗ nalíčiť, k 4 ↗ vylíčiť

líčiť sa -či sa -čia sa líč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. ▶ nanášať si na jednotlivé časti tváre dekoratívne kozmetické prípravky, líčidlá, maľovať sa: pravidelne, denne sa l.; l. sa do práce, na ples; l. sa pred veľkým zrkadlom; niektoré ženy sa líčia jemne, iné dosť výstredne; líčenie sa na verejnosti nie je z hľadiska bontónu prípustné; Keď som bola doma s dieťaťom, vôbec som sa nelíčila. [VNK 2006] ▷ dok. ↗ nalíčiť sa

nalíčiť -či -čia nalíč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo) ▶ pomocou štetky al. valčeka natrieť vápnom al. (bielou) farbou, nabieliť: n. komoru, špajzu, celý dom; najprv nalíčil strop, potom steny; Miestnosť bola vidná, na bielo nalíčená, s vyumývanými oblokmi. [H. Zelinová]
2. (koho, čo; čo komu (čím)) ▶ naniesť na jednotlivé časti tváre líčidlá; urobiť niekomu mejkap; syn. namaľovať, nafarbiť: n. hercov, účinkujúcich pred vystúpením namaskovať; n. modelku; pekne a vhodne n. tvár je umenie; nalíčila si ústa jemným rúžom; najskôr mi nalíčila oči, potom pery a líca; nevesta bola pekne nalíčená a učesaná; postava čerta mala tvár nalíčenú sadzami; dôležité je nielen nalíčenie očí, ale aj ich odlíčenie
▷ nedok. ↗ líčiť

nalíčiť sa -či sa -čia sa nalíč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čený -čenie sa dok. ▶ naniesť si na tvár líčidlá; urobiť si mejkap; syn. namaľovať sa, nafarbiť sa: herec sa pred vystúpením musí n. namaskovať; umením je n. sa prirodzene a vkusne; chodila pekne, výstredne nalíčená; nikdy nevyšla na ulicu bez toho, aby sa nenalíčila; Keď sa ráno nalíčim, na obed už nie je po líčení ani stopy. [BŽ 2007] ▷ nedok. ↗ líčiť sa

líčiť², -i, -ia nedok.

1. kraj. (čo i bezpredm.) bieliť, natierať farbou, napr. steny: l. dom; Maže, líči, aby dom bol čistý proti zime. (Kuk.)

2. (koho) v dramatickom umení maľovať, maskovať účinkujúceho pred vystúpením na scéne, v televízii, pri filmovaní: l. herca;

3. (čo) maľovať, farbiť si tvár, líca: devy, ženy si líčia pery, nechty, tvár; Líca jej horia; bolo veru škoda líčiť ich na červeno. (Tim.);

dok. nalíčiť

|| líčiť sa maľovať sa, farbiť sa: A či vieš, že keby som sa líčila, mohlo by sa mi to stať, čo Arabele? (Vans.);

dok. nalíčiť sa

nalíčiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) natrieť niečím (obyč. farbou): n. stenu; Kus budovy nalíčili na bielo. (Tat.) Polia akoby bol nalíčil hustou smotanou (Gráf) boli pokryté snehom.

2. zastar. načrtnúť, vylíčiť: Pre nalíčenie rázu jeho slúžia i historické zápisky. (Kal.);

nedok. k 2 naličovať, -uje, -ujú

|| nalíčiť sa natrieť sa farbou (obyč. s cieľom okrášliť al. namaskovať sa): herci sa nalíčili

nalíčiť dok. jzsl natrieť farbou al. inými látkami, nafarbiť
a. rôzne predmety: Lavidz nalíčil z jakúsig nepodarenú farbu, šecko sa na nú lepí (Bučany HLO); S téj na štreke nechanéj cisterni dovlékól téru a nalíčil s tím parkan, abi nehnil (Brestovany TRN)
b. nejakú časť tela: Ke_dzme hrali divallo, jenna druhú zme moseli nalíčit (Lapáš NIT); Ked išla na muziku, š čínsik sa nalíčila, abi bola praj krajšá (Malženice HLO); Odmotali mi nohu a mi to nalíčili z volačím (Doľany MOD)

nalíčiť sa dok. veľa často líčiť, bieliť (napr. steny), namaľovať sa: Šak son sa nalíčila téj sceni na ulici tolké roki sama! (Vištuk MOD)