Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nakydať dok.

1. vidlami nahádzať (hnoj): n. hnoj na voz

2. pejor. nahádzať; naklásť: n. jedlo na tanier;

pren. n. na protivníka narozprávať zlé

3. i nakydať sa expr. napadať, naváľať sa: n-lo (sa) snehu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nakydať ‑á ‑ajú dok.

nakydať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.


nakydať sa -dá sa -dalo sa -dané dok. neos.

kydať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vidlami odstraňovať výkaly hospodárskych zvierat; takto čistiť: k. (hnoj) spod koní; k. z chlieva; Otec varí, ja zametám v kuchyni, umývam riad, kydám hnoj z maštale a chodím do školy. [L. Ťažký]
2. expr. (čo (kam)) ▶ klásť al. hádzať niečo vo väčšom množstve: k. kečup na pizzu; kydali maltu do fúrikov; nekydaj tam toľko cementu!; kydala na seba opaľovací krém
3. expr. ((čo) na koho) ▶ nepekne sa o niekom, o niečom vyjadrovať, očierňovať, ohovárať, znevažovať niekoho, niečo: k. nadávky, špinu na niekoho; k. na suseda, na vládu; kydajú jeden na druhého; Tomuto zrobenému starcovi kydá do tváre urážku za urážkou. [I. Habaj]
fraz. expr. nedám/nenechám si kydať na hlavu nedopustím, aby ma znevažovali
dok. k 2kydnúť k 2, 3nakydať


nakydať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. expr. 1. (čo/čoho kam) ▶ bez poriadku a vo väčšom množstve nahádzať, naložiť niečo niekam; syn. naváľať: n. k stromom kopce hliny; n. do jedla veľa papriky, korenia; n. si na vlasy lak, gél, tužidlo; n. na seba hrubú vrstvu púdru; nakydal lepidla na preglejku; nenakydaj tu blato, blata! nezašpiň to tu!; Ak si myslí, že stačí hocičo nakydať na plátno alebo sololit a opatriť to aktuálnym názvom, dovoľujem si nebrať ho vážne. [P. Andruška]
2. (na koho, na čo (čo/čoho)) ▶ povedať o niekom hrubé, urážlivé slová, znevážiť, očierniť, ohovoriť niekoho; syn. nabrýzgať: nakydala na celú širokú rodinu; nakydal na všetkých kolegov, nikto neostal čistý; nakydal špiny na vedúceho; A keby si skĺzol, uvidíš, čo na teba nakydáme, pováľame a ako ti budeme píliť nielen uši. [D. Michalka]; Toľko sa nakydalo na päťdesiate roky, ale jedno nemožno uprieť: ľudia sa vedeli nadchnúť pre kolektív. [P. Štrelinger]
3. i nakydať sanahromadiť sa padaním z oblohy, napadať vo veľkom množstve, navaliť sa: pri letnej búrke nakydalo po členky krúp; Nazad sme cestovali vlakom pol dňa, snehu nakydalo vyše chlapa a vietor vydúval záveje. [M. Krno]; Pár dní predtým sa nakydalo snehu a potom prišiel taký odmäk, že dolu strmým cintorínom voda priam hučala. [J. Beňo]
nedok. k 1, 2kydať

nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sanaváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalonapadnúťexpr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehuexpr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypaloexpr. narútiť saexpr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)

2. p. nahromadiť sa


nakydať p. naložiť 2


nakydať (sa) p. napadnúť 1, nahrnúť sa 1


naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami • nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčovnakliať: nakliala mu do niktošovhovor. nagrobianiťexpr.: nabrýzgaťnašprihaťnašpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilonahromžiťnakričaťexpr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosťexpr. zried. nacengať (Jégé)expr.: naštekaťnabrechaťnapapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákovhrub. nabohovaťexpr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobomfraz.: vziať do parádyvziať nakrátko (ostro pokarhať) • ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel

p. aj vyhrešiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kydať, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i čo) odhadzovať hnoj, čistiť chliev: k. z chlieva, k. hnoj;

2. expr. (čo) hádzať veľké kusy, veľké množstvo niečoho, váľať: Jure kydá kašu hroznovú do mier. (Kuk.) Sochári kydajú hlinu. (Al.) Kydá strom na strom, kmeň na kmeň. (Hor.); pren. Omáľali by nás, kydali na nás najkrikľavejšiu hanu (Fig.) hanobili by nás. Začala kydať do Kováčovej tvári (Jil.) nadávať mu;

dok. k 1 vykydať, k 2 nakydať i kydnúť

|| kydať sa expr.

1. husto padať, sypať sa, valiť sa: Prekysnuté cesto kydá sa z koryta. (Al.) Popoludní sa kydal sneh. (Švant.) Biely dym sa ustavične kydal ponad mesto. (Hor.)

2. padať, rúcať sa: Otec sa kydá z truhlice na zem. (Fr. Kráľ) Skaly sa rozmoknú a štôlne sa začnú kydať. (Hor.);

dok. k 1 nakydať sa, k 2 skydnúť sa


nakydať, -á, -ajú dok. (čo, čoho)

1. nahádzať, naložiť (o hnoji): I hnoj, čo na ňu (na roveň) nakydá, mu vynahradí. (Heč.); n. voz (za voz) hnoja;

2. expr. naložiť, nahromadiť, dať (obyč. vo veľkom množstve): Prišla vybrať mäso, aby mäsiar hocičo nenakydal. (Gráf) dosť hlbokých vrecák, jesto kde strčiť, čo mu nakydajú. (Kuk.);

pren. (na koho, na čo, komu) vynadať, ohovoriť niekoho, zahrnúť nadávkami al. ohovýraním: Omlela vnukov, omlela nevestu, i na syna nakydala. (Rys.) Do zradcov mu nakydal. (Laz.) Každý jej môže nakydať hany do očú. (Al.);

nedok. k 1 nakydávať, -a, -ajú

|| nakydať sa expr. často neos. nahromadiť sa vo veľkom množstve: snehu sa nakydá (Heč.)

nakydať dok.
1. strsl, zsl expr. naložiť, nahádzať: Poťe mi chtoruosik pomuocť (hnoj na voz) nakidať (Dol. Lehota DK); Nakidala mi na táňer, že son to ňemohou̯ zesti (Málinec LUČ); Nakidaľi poriadnú fúru (Prosné PB); Mosíš si telko teho na seba nakidat?! (Myjava); Že čo som mu tolko mrkvi nakidala do poliévki, že on neni zajác (Malženice HLO)
F. keľo ovocini, ako šo bi nakidau̯! (Rim. Píla RS) - veľmi veľa zarodila; nakidaď aňi sviňi do válova (Prievidza) - nespôsobne naložiť veľa jedla
2. neos. expr. veľa napadať, navaliť sa: V noci ťelo sňehu nakidau̯o, že som ňemuoh aňi von isť (Švermovo BRE); Ba či len moselo toho sňahu tólko nakidat! (Bošáca TRČ)
3. strsl, zsl expr. vynadať, nabrýzgať niekomu; ohovoriť niekoho: Nakidala nanho a ňi_ca mu nechiťelo do očí aj tak (Cinobaňa LUČ); Farárovi na ňu nakidala (Králiky BB); Kolko toho na mňa nakidav, dán ho k súdu (V. Maňa VRB)
F. nakidaď aňi sviňi do válova (Prievidza), nakidad jak svine do hránta (Šípkové PIE) - veľmi nadať; nakidau̯ mu, koľko sa mu ľen zmesťilo (Košťany n. Tur. MAR) - veľmi mu nabrýzgal; nakidala na mňa pred ľudzmi aš strach (Prosné PB) - veľmi ma ohovorila
4. vulg. našpiniť, vyšpiniť sa: Nakidá bárdze kopu, prasa! (Prosné PB); Teda ten, čo tu takú kopu nakidav, netrpev hladom (Šípkové PIE)
F. tomu móžu aj na hlavu nakidať (Lapáš NIT) - je veľmi ústupčivý


nakydať sa dok.
1. expr. veľa napadať, navaliť sa: Ale akí se nakidal tot snech! (Kameňany REV); Téjto noci sa nakidalo sňahu! (Bošáca TRČ)
2. pejor. opiť sa, ožrať sa: Aj starí chlapi sa nakidajú a poton robá šromot po ďeďine (Újazd TRČ)

nakydať dk
1. (o hnoji) nahádzať, naložiť na niečo: na s. Sstephana hnog nakidali na sanje a tak pres wssecki swatke na saniach drzeli (BZENICA 1639); paholkowy, ktery tenže (hnoj) na wos nakidal a roskidal na zahrade, d 10 (ŽILINA 1730)
2. expr komu do čoho vyšpiniť sa: žena moja, nedudli, nakydám ti do truhly (PV 18. st); -ávať ndk k 1: na swateho Stephana hnog nakidawalj (s. l. 1639); čelad ten hnog nakidawala na woz (s. l. 1769)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu