nakydať dok.
1. vidlami nahádzať (hnoj): n. hnoj na voz
2. pejor. nahádzať; naklásť: n. jedlo na tanier;
pren. n. na protivníka narozprávať zlé
3. i nakydať sa expr. napadať, naváľať sa: n-lo (sa) snehu
nakydať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.
nakydať sa -dá sa -dalo sa -dané dok. neos.
kydať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vidlami odstraňovať výkaly hospodárskych zvierat; takto čistiť: k. (hnoj) spod koní; k. z chlieva; Otec varí, ja zametám v kuchyni, umývam riad, kydám hnoj z maštale a chodím do školy. [L. Ťažký] 2. expr. (čo (kam)) ▶ klásť al. hádzať niečo vo väčšom množstve: k. kečup na pizzu; kydali maltu do fúrikov; nekydaj tam toľko cementu!; kydala na seba opaľovací krém 3. expr. ((čo) na koho) ▶ nepekne sa o niekom, o niečom vyjadrovať, očierňovať, ohovárať, znevažovať niekoho, niečo: k. nadávky, špinu na niekoho; k. na suseda, na vládu; kydajú jeden na druhého; Tomuto zrobenému starcovi kydá do tváre urážku za urážkou. [I. Habaj] ◘ fraz. expr. nedám/nenechám si kydať na hlavu nedopustím, aby ma znevažovali ▷ dok. k 2 ↗ kydnúť k 2, 3 ↗ nakydať
nakydať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. expr. 1. (čo/čoho kam) ▶ bez poriadku a vo väčšom množstve nahádzať, naložiť niečo niekam; syn. naváľať: n. k stromom kopce hliny; n. do jedla veľa papriky, korenia; n. si na vlasy lak, gél, tužidlo; n. na seba hrubú vrstvu púdru; nakydal lepidla na preglejku; nenakydaj tu blato, blata! nezašpiň to tu!; Ak si myslí, že stačí hocičo nakydať na plátno alebo sololit a opatriť to aktuálnym názvom, dovoľujem si nebrať ho vážne. [P. Andruška] 2. (na koho, na čo (čo/čoho)) ▶ povedať o niekom hrubé, urážlivé slová, znevážiť, očierniť, ohovoriť niekoho; syn. nabrýzgať: nakydala na celú širokú rodinu; nakydal na všetkých kolegov, nikto neostal čistý; nakydal špiny na vedúceho; A keby si skĺzol, uvidíš, čo na teba nakydáme, pováľame a ako ti budeme píliť nielen uši. [D. Michalka]; Toľko sa nakydalo na päťdesiate roky, ale jedno nemožno uprieť: ľudia sa vedeli nadchnúť pre kolektív. [P. Štrelinger] 3. i nakydať sa ▶ nahromadiť sa padaním z oblohy, napadať vo veľkom množstve, navaliť sa: pri letnej búrke nakydalo po členky krúp; Nazad sme cestovali vlakom pol dňa, snehu nakydalo vyše chlapa a vietor vydúval záveje. [M. Krno]; Pár dní predtým sa nakydalo snehu a potom prišiel taký odmäk, že dolu strmým cintorínom voda priam hučala. [J. Beňo] ▷ nedok. k 1, 2 ↗ kydať
nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sa • naváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalo • napadnúť • expr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehu • expr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypalo • expr. narútiť sa • expr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)
2. p. nahromadiť sa
nakydať p. naložiť 2
nakydať (sa) p. napadnúť 1, nahrnúť sa 1
naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať
2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie
4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami • nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčov • nakliať: nakliala mu do niktošov • hovor. nagrobianiť • expr.: nabrýzgať • našprihať • našpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilo • nahromžiť • nakričať • expr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosť • expr. zried. nacengať (Jégé) • expr.: naštekať • nabrechať • napapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákov • hrub. nabohovať • expr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobom • fraz.: vziať do parády • vziať nakrátko (ostro pokarhať) • ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel
p. aj vyhrešiť
kydať, -á, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i čo) odhadzovať hnoj, čistiť chliev: k. z chlieva, k. hnoj;
2. expr. (čo) hádzať veľké kusy, veľké množstvo niečoho, váľať: Jure kydá kašu hroznovú do mier. (Kuk.) Sochári kydajú hlinu. (Al.) Kydá strom na strom, kmeň na kmeň. (Hor.); pren. Omáľali by nás, kydali na nás najkrikľavejšiu hanu (Fig.) hanobili by nás. Začala kydať do Kováčovej tvári (Jil.) nadávať mu;
dok. k 1 vykydať, k 2 nakydať i kydnúť
|| kydať sa expr.
1. husto padať, sypať sa, valiť sa: Prekysnuté cesto kydá sa z koryta. (Al.) Popoludní sa kydal sneh. (Švant.) Biely dym sa ustavične kydal ponad mesto. (Hor.)
2. padať, rúcať sa: Otec sa kydá z truhlice na zem. (Fr. Kráľ) Skaly sa rozmoknú a štôlne sa začnú kydať. (Hor.);
dok. k 1 nakydať sa, k 2 skydnúť sa
nakydať, -á, -ajú dok. (čo, čoho)
1. nahádzať, naložiť (o hnoji): I hnoj, čo na ňu (na roveň) nakydá, mu vynahradí. (Heč.); n. voz (za voz) hnoja;
2. expr. naložiť, nahromadiť, dať (obyč. vo veľkom množstve): Prišla vybrať mäso, aby mäsiar hocičo nenakydal. (Gráf) Má dosť hlbokých vrecák, jesto kde strčiť, čo mu nakydajú. (Kuk.);
pren. (na koho, na čo, komu) vynadať, ohovoriť niekoho, zahrnúť nadávkami al. ohovýraním: Omlela vnukov, omlela nevestu, i na syna nakydala. (Rys.) Do zradcov mu nakydal. (Laz.) Každý jej môže nakydať hany do očú. (Al.);
nedok. k 1 nakydávať, -a, -ajú
|| nakydať sa expr. často neos. nahromadiť sa vo veľkom množstve: snehu sa nakydá (Heč.)
nakydať dok. 1. strsl, zsl expr. naložiť, nahádzať: Poťe mi chtoruosik pomuocť (hnoj na voz) nakidať (Dol. Lehota DK); Nakidala mi na táňer, že son to ňemohou̯ zesti (Málinec LUČ); Nakidaľi poriadnú fúru (Prosné PB); Mosíš si telko teho na seba nakidat?! (Myjava); Že čo som mu tolko mrkvi nakidala do poliévki, že on neni zajác (Malženice HLO) F. keľo ovocini, ako šo bi nakidau̯! (Rim. Píla RS) - veľmi veľa zarodila; nakidaď aňi sviňi do válova (Prievidza) - nespôsobne naložiť veľa jedla 2. neos. expr. veľa napadať, navaliť sa: V noci ťelo sňehu nakidau̯o, že som ňemuoh aňi von isť (Švermovo BRE); Ba či len moselo toho sňahu tólko nakidat! (Bošáca TRČ) 3. strsl, zsl expr. vynadať, nabrýzgať niekomu; ohovoriť niekoho: Nakidala nanho a ňi_ca mu nechiťelo do očí aj tak (Cinobaňa LUČ); Farárovi na ňu nakidala (Králiky BB); Kolko toho na mňa nakidav, dán ho k súdu (V. Maňa VRB) F. nakidaď aňi sviňi do válova (Prievidza), nakidad jak svine do hránta (Šípkové PIE) - veľmi nadať; nakidau̯ mu, koľko sa mu ľen zmesťilo (Košťany n. Tur. MAR) - veľmi mu nabrýzgal; nakidala na mňa pred ľudzmi aš strach (Prosné PB) - veľmi ma ohovorila 4. vulg. našpiniť, vyšpiniť sa: Nakidá bárdze kopu, prasa! (Prosné PB); Teda ten, čo tu takú kopu nakidav, netrpev hladom (Šípkové PIE) F. tomu móžu aj na hlavu nakidať (Lapáš NIT) - je veľmi ústupčivý
nakydať sa dok. 1. expr. veľa napadať, navaliť sa: Ale akí se nakidal tot snech! (Kameňany REV); Téjto noci sa nakidalo sňahu! (Bošáca TRČ) 2. pejor. opiť sa, ožrať sa: Aj starí chlapi sa nakidajú a poton robá šromot po ďeďine (Újazd TRČ)
nakydať dk 1. (o hnoji) nahádzať, naložiť na niečo: na s. Sstephana hnog nakidali na sanje a tak pres wssecki swatke na saniach drzeli (BZENICA 1639); paholkowy, ktery tenže (hnoj) na wos nakidal a roskidal na zahrade, d 10 (ŽILINA 1730) 2. expr komu do čoho vyšpiniť sa: žena moja, nedudli, nakydám ti do truhly (PV 18. st); -ávať ndk k 1: na swateho Stephana hnog nakidawalj (s. l. 1639); čelad ten hnog nakidawala na woz (s. l. 1769)