Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nakovať -uje -ujú -koval -kovaný, nakuť -je -jú -kul -kutý dok.

1. kovaním zhotoviť (isté množstvo): n. klince (-ov), podkovy (-kov)

2. kovaním opracovať: n. kosu vyklepať, naklepať;

nedok. k 2 nakúvať -a

nakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie, nakuť -kuje -kujú -kuj! -kul -kujúc -kutý -kutie dok.

nakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kovajúc -kovaný -kovanie, nakuť -kuje -kujú -kuj! -kul -kujúc -kutý -kutie dok. (čo) 1. tech. ▶ údermi kladiva za tepla al. za studena zhotoviť predmet, výrobok z kovu: n. klince, podkovy
2. ▶ kovaním, kutím opracovať obyč. nejaký pracovný nástroj, naostriť: n. motyku, rýľ; poriadne n. náradie; Robil reťaze, sem-tam niekomu zakalil alebo nakoval sekeru či krompáč. [J. Fekete]; Mama nakovala kosák, narobila povriesel a šli žať. [P. Kováčik]; Andrej nakul kosu, napochytro sa naraňajkoval a cez háj sa pustil na Junčovinu. [V. Šikula]
▷ nedok. k 2 ↗ nakúvať

nakúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo) ▶ kutím opracúvať, ostriť, obyč. nejaký pracovný nástroj: n. motyky, sekerky; Pod cieňou visela hrdzavá, ale zánovná kosa. Vytiahol sekeru z kláta, zatĺkol doň babku a začal nakúvať. [A. Chudoba] ▷ dok. ↗ nakovať, nakuť

nakuť i nakovať, -uje, -ujú, -kul/-koval, -kutý/-kovaný, rozk. -kuj dok.

1. (čo, koho) vyrobiť, pripraviť kutím (viac predmetov): Nakula strely pre vrahov slávy a práva. (Sládk.) Nenakoval by už Cigán pri nich (pri mechoch) klincov. (Taj.); pren. Len si plánov nakuj! (Ráz.) narob, navymýšľaj;

2. (čo) kutím naostriť: n. kosu, kosák;

nedok. k 2 nakúvať, -a, -ajú

nakovať i nakuť dok.
1. miest. strsl, zsl naostriť kovaním (najmä kosu, lemeš): Chlapi si už večer zali mlačok, bapku a nakuvali si kose (Čelovce MK); Kosu treba nakuvad a vibrúsit (Bošáca TRČ); Do orački sa moselo dad zelezo nakuvat kováčovi (Brestovany TRN); kosu nakuvať (Ležiachov MAR); nakut kosu (Stupava BRA)
2. podkovať (kone): Misímo ešče kone nakovač (Kameňany REV)
3. kutím zhotoviť väčšie množstvo: A ta_mu to nakuľi teho žeľeza a von to doviezol tu (Vitanová TRS)

nakuť p. nakovať

nakovať, nakuť dk
1. (o kovovom predmete) kutím zhotoviť väčší počet kusov: multum cudere: nakauti (PD 18. st)
2. (o mlynskom kameni) opracovaním zdrsniť: ked sa guss kamen nakuge, abi sa zo stetkou dobre wimietou (KRUPINA 1755); nakúvať ndk k 1: multum cudere: nakauwati (PD 18. st)

nakuť p. nakovať