nakrivo prísl. (mierne) krivo: čapicu má n.;
pren. usmiať sa n. neúprimne al. trpko
● byť s niekým n. neznášať sa
nakrivo prísl.
nakrivo prísl. ▶ odchýlene od priameho vodorovného al. zvislého smeru, krivo, bokom, dokriva: klobúk, čiapka, kravata, okuliare n.; n. zrastená kosť; n. zastrihnutá ofina; zuby mu narástli n.; Veľkého motýlika mal každú chvíľu nakrivo na svojom chudom krku. [J. Balco]; Lístok bol poskladaný kúsok papiera, nakrivo odšklbnutý z väčšieho hárku. [P. Vilikovský]; Otec povedal, že fúra bola nakrivo. [D. Dušek] ◘ fraz. nakrivo sa usmiať urobiť úškľabok
bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok
2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa
3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom
p. aj šikmo
krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraz • nerovno • šikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabáta • bokom • nabok: klobúk nosí bokom, nabok • pokrivene • pokriveno • skrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zeme • expr. krivolako: cestička krivolako pretína lúku • nár. šúrom (Kukučín)
porov. aj krivý 1
2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdom • nepravdivo • klamne • skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážky • krivoprísažne
nakrivo p. krivo 1, šikmo, bokom 3
šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto
porov. aj šikmý
nakrivo
1. prísl. nie rovno, krivo: mať klobúk, čiapku n.; Čepiec bol nakrivo. (Kuk.) Lehotský sa pozrie, či remeň nie je nakrivo. (Heč.); usmiať sa n. (Min.) bolestne, trpko;
2. vetná prísl. hovor. byť s niekým n. byť v rozpore, neznášať sa: Sama je nakrivo s mužom pre JRD. (Heč.)
nakrivo prísl. csl, miest. zried. nerovno, trochu krivo, nabok: Nakrivo si si dal kalap (Rejdová ROŽ); Cesta sa tan stáčala, aj role vella néj išli nakrivo (Malženice HLO); Ňepoložil to prosto, aľe tag nakrivo (Dl. Lúka BAR) F. šepedz jej nakrivo stojí (Rim. Píla RS) - je opitá; mad hubu nakrivo (Zavar TRN), śmiac śe nakrivo (Hlinné VRN) - plakať
nakrivo prísl nie rovno, nahnuto, krivo: nech toliko trochu nakriwo geden krag lodj od druheho se nachýli (MP 1718); klobúk nakrivo, daj krčmár víno, tu sa peníze (ASL 1759); mug syn bol gavalir, klobuk nakriwo nosil (MiK 18. st)