nakosiť dok. kosením získať, nahromadiť isté množstvo: n. (batoh) trávy
nakosiť sa -sí sa -sia sa -sil sa dok.
nakosiť -sí -sia nakos! -sil -siac -sený -senie dok.
nakosiť sa -sí sa -sia sa -sil sa dok. (čoho; ø) obyč. s výrazom miery ▶ stráviť veľa času (ručným) kosením, vykášaním trávy, ďateliny a pod.: nakosil sa za celé daždivé leto dosť; tráva je vysoká, mám sa ja n.!; seno, čo som sa ho nakosil, nahrabal
nakosiť -sí -sia nakos! -sil -siac -sený -senie dok. (čo/čoho; ø) ▶ kosením získať, nahromadiť určité množstvo zeleného porastu, zeliny obyč. ako krmivo pre hospodárske zvieratá, skosiť: n. čerstvú trávu, čerstvej trávy zajacom; na zimu treba hodne n.; musím n. dostatok krmu pre svoje neveľké hospodárstvo; Keď Žofia nakosila ďateliny za plnú nošu, uložila ju do plachty. [A. Brázda]; Čo kosci nakosili, hrabačky hneď poprehadzovali a seno rýchlo schlo. [P. Glocko]; Mater ma poslali nakosiť zeleného. [V. F. Šikula]
nakosiť, -í, -ia dok. (čo, čoho) skosiť isté množstvo: nakosiť batoh (za batoh) trávy
|| nakosiť sa veľa kosiť: Mám sa ja nakosiť a žena naokopávať! (Taj.)
nakosiť dok. kosou al. kosákom skosiť isté množstvo obilia, trávy, krmiva ap.: Chlopa zme si najäli, čuo nakosiu̯ (Záskalie DK); Dva páre kím nakosia sto metrou, polu zeďia! (Stožok ZVO); Tráva, čo kosťi nakosili, uskla ešťe ťem ďem na edom bok (Čelovce MK); Nakosila som, ďe bolo najbliže (Ivanovce TRČ); Velice slabí rog bóv tedi, nakosili zme polovičku zbožá čo inokedi (Bučany HLO)
nakosiť sa dok. veľa sa narobiť pri kosení: Mara, tá sä čuosi nakosila, kím Hanku nosila, ve_cä tá nakosila! (Žaškov DK); Sveker sa živote nakosili moc, chodzili rok čo rog na vížinki (Malženice HLO)
nakášať p. nakosiť
nakosiť dk čoho kosením nahromadiť isté množstvo niečoho: Randyk dal bil sebe tam nakosit trawy (KRUPINA 1692); cžo dal (p. hajtman) nakosit, to na to misto tam nechal (SKALICA 1730); nedawass mu to, čo ti nažne, nakosi (MS 1758); nakášať frekv: luku tez tam Filowszku, na ktereg sa nakassa 1 (voz sena) (BECKOV 1729)