Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nakláňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. (čo (kam)) ▶ plynulým pohybom vychyľovať zo základnej polohy, trochu skláňať, kloniť; syn. nahýnať: n. telo dopredu, dozadu, doprava; n. hrniec nad cedidlo; pri jedení nenakláňajte tanier!; Žena koketne nakláňa hlavu nabok. [Ľ. Feldek]; Mohutné buky prívetivo nakláňali k pocestným svoje konáre. [M. Zelinka]; Zbadal, že má z fúzov krídla, ktorými vie mávať, nakláňať ich do strán, plachtiť s nimi. [D. Dušek]dok.nakloniť


nakláňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (o človeku) plynulým pohybom sa vychyľovať určitým smerom zo základnej polohy; syn. nahýnať sa: n. sa dopredu, dozadu, doľava, nabok; n. sa k susedovi; n. sa z okna vlaku; nakláňala sa do izby cez pootvorené okno; nebezpečne sa nakláňal cez zábradlie, ponad zábradlie; matka sa nakláňa nad spiacim dieťaťom; nad zahrievanú kvapalinu sa nikdy nenakláňajme!; kráča po svahu, nakláňajúc sa proti silnému vetru; Stojí tesne za ním, nakláňa sa mu cez plece a číta s ním Grófa Monte Christo. [J. Blažková]; Pomaly sa vzďaľoval, ťahajúc za sebou vozík, nakláňajúc sa na jednu stranu. [V. Šikula]
2. (kam) ▶ (o veciach) byť vychýlený zo základnej polohy, nachádzať sa v naklonenej polohe; syn. skláňať sa, kloniť sa: nad riekou sa nakláňajú konáre vŕb; auto sa v zákrute mierne nakláňa; stará veža sa už nakláňa; slnko sa nakláňa k západu smeruje; opravili plot nakláňajúci sa do susedovej záhrady; Okolo bol les, niektoré stromy sa nakláňali až na cestu. [J. Mlčochová]; Každé písmeno sa nakláňa na inú stranu. [D. Mitana]
3. trochu expr. (kam) ▶ vyvíjať sa istým smerom, prejavovať tendenciu, sklon k niečomu; syn. prikláňať sa, kloniť sa: novozvolená vláda sa nakláňa viac doľava; verejná mienka sa nakláňa k riešeniu problému formou referenda; diskusia sa nakláňala v prospech prijatia nového návrhu; Teraz sa všetko u mňa nakláňa pozitívnym smerom. [Šp 2009]; Situácia [v cenách ropy] by sa mohla časom čoraz viac nakláňať k rastu. [Sme 2009]
4. trochu expr. ▶ (o časových úsekoch) chýliť sa, približovať sa k svojmu koncu: blíži sa zima, rok sa nakláňa; Čím väčšmi sa deň nakláňal, tým väčšmi padala na ňu akási melanchólia. [Anton Hlinka]
fraz. misky váh sa nakláňajú na niečiu stranu okolnosti začínajú byť pre niekoho priaznivejšie
dok. k 1, 2nakloniť sa


nakláňať si -ňa si -ňajú si -ňaj si! -ňal si -ňajúc si -ňajúci si -ňanie si nedok. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne vzbudzovať v niekom náklonnosť, pozitívny, súhlasný, ústretový postoj k sebe, snažiť sa o priazeň, podporu niekoho; syn. získavať si: obetavým výkonom si hráč nakláňa fanúšikov na svoju stranu; Jeho [Boha] proste, aby vás viedol, a nakláňajte si ho činmi. [A. Brázda]; [Režisér] má problémy emotívne spolupracovať s divákom. Nenakláňa si jeho pozornosť. [Film 2004]dok.nakloniť si


nakloniť -ní -nia nakloň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (kam)) ▶ plynulým pohybom vychýliť zo základnej polohy, trochu skloniť; syn. nachýliť, nahnúť: n. trup dopredu, dozadu, nabok; s námahou nakloní ťažkú nádobu; vežu podľa legendy naklonili anjeli; Naklonil krhlu a pozeral, ako tenké prúdy vody dopadajú na popraskanú zem. [Ľ. Jurík]; Konečne má hlavu naklonenú k umývadlu a holič mu zmýva posledné zvyšky mydlín. [J. Kot]
2. (čo na čo; koho čomu; koho pre čo) ▶ dosiahnuť priaznivý vývoj niečoho; vzbudiť v niekom pozitívny, súhlasný a žičlivý postoj k niekomu, k niečomu; syn. získať: podarilo sa im n. víťazstvo na svoju stranu; n. pre národné záujmy a potreby nezanedbateľný počet čitateľov časopisu; Oslavuje členov panovníckej dynastie, aby ich naklonil slovenskej veci. [T. Winkler]
nedok. k 1nakláňať


nakloniť sa -ní sa -nia sa nakloň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (o človeku) plynulým pohybom hornej časti tela istým smerom sa dostať bližšie k niekomu, k niečomu, trochu sa skloniť; syn. nachýliť sa, nahnúť sa: mierne, prudko, nebezpečne sa n. nabok, dozadu; n. sa z okna; n. sa cez zábradlie, ponad zábradlie; nakloňte sa nad umývadlo; suseda sa k nemu dôverne naklonila; nakloň sa trochu dopredu!; naklonil sa cez bočné okno do auta; nakloniac sa medzi sedadlá dieťa pozoruje cestujúcich; Ženích sa nakloní a pobozká nevestu. [D. Dušek]; Chlapec zabrzdí, nakloní sa a počúva. [K. Jarunková]
2. (kam; ø) ▶ (o veciach) vychýliť sa zo základnej polohy, trochu sa nachýliť, skloniť sa: loď sa odrazu nakloní na ľavý bok; pri núdzovom brzdení sa naklonia všetky kolesá vozidla; Tu ho čosi znepokojilo - lampa na debničke sa naklonila. [L. Ballek]; Začiatkom tohto roku sa [budova] nebezpečne naklonila a museli ju zbúrať. [HN 2008]
3. trochu expr. (kam) ▶ prejaviť tendenciu, sklon k niečomu; orientovať sa, vyvinúť sa istým smerom; syn. prikloniť sa: nik sa nenaklonil k navrhnutému riešeniu; nakloniť sa v prospech niekoho, niečoho priaznivo sa vyvinúť, rozhodnúť sa v prospech niekoho, niečoho; Ich stabilita [bánk] by sa výrazne naklonila smerom do neurčitej finančnej priepasti. [Sme 1998]
4. trochu expr. ▶ (o časových úsekoch) priblížiť sa k svojmu koncu, nachýliť sa: mesiac apríl sa naklonil k záveru; Biely deň sa nakloní a zoslabne. [S. Rakús]
fraz. expr. šťastie sa naklonilo na niečiu stranu niekomu sa začalo dariť; hovor. má to naklonené je v kritickej, povážlivej situácii
nedok.nakláňať sa


nakloniť si -ní si -nia si nakloň si! -nil si -niac si -nenie si dok. (koho, čo (čím)) ▶ (zámerne) vzbudiť v niekom náklonnosť, pozitívny, súhlasný postoj k sebe; syn. získať si: n. si voličov; schopnosť herca n. si divákov, obecenstvo, publikum; snaží sa priaznivo si n. kolegov; takým správaním si nikoho nenakloníte; Čašníkov si ihneď naklonil vysokým prepitným. [V. Švenková]; Presne uviedol jeho vojenskú hodnosť, čím si ho tiež naklonil. [A. Kostolný]nedok.nakláňať si

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu