Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nakloniť dok.

1. trocha skloniť, nachýliť, nahnúť: n. hlavu (dopredu, nabok), n. pohár

2. vzbudiť žičlivý postoj, získať: n-l otca, aby súhlasil;

nedok. k 1 nakláňať -a

// nakloniť sa trocha sa skloniť, nachýliť sa, nahnúť sa: n. sa nad stôl, k dieťaťu;

nedok. nakláňať sa

// nakloniť si: n. si spolupracovníkov;

nedok. nakláňať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nakloniť ‑í ‑ia dok.; nakloniť sa; nakloniť si

nakláňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. (čo (kam)) ▶ plynulým pohybom vychyľovať zo základnej polohy, trochu skláňať, kloniť; syn. nahýnať: n. telo dopredu, dozadu, doprava; n. hrniec nad cedidlo; pri jedení nenakláňajte tanier!; Žena koketne nakláňa hlavu nabok. [Ľ. Feldek]; Mohutné buky prívetivo nakláňali k pocestným svoje konáre. [M. Zelinka]; Zbadal, že má z fúzov krídla, ktorými vie mávať, nakláňať ich do strán, plachtiť s nimi. [D. Dušek]dok.nakloniť


nakláňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (o človeku) plynulým pohybom sa vychyľovať určitým smerom zo základnej polohy; syn. nahýnať sa: n. sa dopredu, dozadu, doľava, nabok; n. sa k susedovi; n. sa z okna vlaku; nakláňala sa do izby cez pootvorené okno; nebezpečne sa nakláňal cez zábradlie, ponad zábradlie; matka sa nakláňa nad spiacim dieťaťom; nad zahrievanú kvapalinu sa nikdy nenakláňajme!; kráča po svahu, nakláňajúc sa proti silnému vetru; Stojí tesne za ním, nakláňa sa mu cez plece a číta s ním Grófa Monte Christo. [J. Blažková]; Pomaly sa vzďaľoval, ťahajúc za sebou vozík, nakláňajúc sa na jednu stranu. [V. Šikula]
2. (kam) ▶ (o veciach) byť vychýlený zo základnej polohy, nachádzať sa v naklonenej polohe; syn. skláňať sa, kloniť sa: nad riekou sa nakláňajú konáre vŕb; auto sa v zákrute mierne nakláňa; stará veža sa už nakláňa; slnko sa nakláňa k západu smeruje; opravili plot nakláňajúci sa do susedovej záhrady; Okolo bol les, niektoré stromy sa nakláňali až na cestu. [J. Mlčochová]; Každé písmeno sa nakláňa na inú stranu. [D. Mitana]
3. trochu expr. (kam) ▶ vyvíjať sa istým smerom, prejavovať tendenciu, sklon k niečomu; syn. prikláňať sa, kloniť sa: novozvolená vláda sa nakláňa viac doľava; verejná mienka sa nakláňa k riešeniu problému formou referenda; diskusia sa nakláňala v prospech prijatia nového návrhu; Teraz sa všetko u mňa nakláňa pozitívnym smerom. [Šp 2009]; Situácia [v cenách ropy] by sa mohla časom čoraz viac nakláňať k rastu. [Sme 2009]
4. trochu expr. ▶ (o časových úsekoch) chýliť sa, približovať sa k svojmu koncu: blíži sa zima, rok sa nakláňa; Čím väčšmi sa deň nakláňal, tým väčšmi padala na ňu akási melanchólia. [Anton Hlinka]
fraz. misky váh sa nakláňajú na niečiu stranu okolnosti začínajú byť pre niekoho priaznivejšie
dok. k 1, 2nakloniť sa


nakláňať si -ňa si -ňajú si -ňaj si! -ňal si -ňajúc si -ňajúci si -ňanie si nedok. (koho, čo (čím)) ▶ zámerne vzbudzovať v niekom náklonnosť, pozitívny, súhlasný, ústretový postoj k sebe, snažiť sa o priazeň, podporu niekoho; syn. získavať si: obetavým výkonom si hráč nakláňa fanúšikov na svoju stranu; Jeho [Boha] proste, aby vás viedol, a nakláňajte si ho činmi. [A. Brázda]; [Režisér] má problémy emotívne spolupracovať s divákom. Nenakláňa si jeho pozornosť. [Film 2004]dok.nakloniť si


nakloniť -ní -nia nakloň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo (kam)) ▶ plynulým pohybom vychýliť zo základnej polohy, trochu skloniť; syn. nachýliť, nahnúť: n. trup dopredu, dozadu, nabok; s námahou nakloní ťažkú nádobu; vežu podľa legendy naklonili anjeli; Naklonil krhlu a pozeral, ako tenké prúdy vody dopadajú na popraskanú zem. [Ľ. Jurík]; Konečne má hlavu naklonenú k umývadlu a holič mu zmýva posledné zvyšky mydlín. [J. Kot]
2. (čo na čo; koho čomu; koho pre čo) ▶ dosiahnuť priaznivý vývoj niečoho; vzbudiť v niekom pozitívny, súhlasný a žičlivý postoj k niekomu, k niečomu; syn. získať: podarilo sa im n. víťazstvo na svoju stranu; n. pre národné záujmy a potreby nezanedbateľný počet čitateľov časopisu; Oslavuje členov panovníckej dynastie, aby ich naklonil slovenskej veci. [T. Winkler]
nedok. k 1nakláňať


nakloniť sa -ní sa -nia sa nakloň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (o človeku) plynulým pohybom hornej časti tela istým smerom sa dostať bližšie k niekomu, k niečomu, trochu sa skloniť; syn. nachýliť sa, nahnúť sa: mierne, prudko, nebezpečne sa n. nabok, dozadu; n. sa z okna; n. sa cez zábradlie, ponad zábradlie; nakloňte sa nad umývadlo; suseda sa k nemu dôverne naklonila; nakloň sa trochu dopredu!; naklonil sa cez bočné okno do auta; nakloniac sa medzi sedadlá dieťa pozoruje cestujúcich; Ženích sa nakloní a pobozká nevestu. [D. Dušek]; Chlapec zabrzdí, nakloní sa a počúva. [K. Jarunková]
2. (kam; ø) ▶ (o veciach) vychýliť sa zo základnej polohy, trochu sa nachýliť, skloniť sa: loď sa odrazu nakloní na ľavý bok; pri núdzovom brzdení sa naklonia všetky kolesá vozidla; Tu ho čosi znepokojilo - lampa na debničke sa naklonila. [L. Ballek]; Začiatkom tohto roku sa [budova] nebezpečne naklonila a museli ju zbúrať. [HN 2008]
3. trochu expr. (kam) ▶ prejaviť tendenciu, sklon k niečomu; orientovať sa, vyvinúť sa istým smerom; syn. prikloniť sa: nik sa nenaklonil k navrhnutému riešeniu; nakloniť sa v prospech niekoho, niečoho priaznivo sa vyvinúť, rozhodnúť sa v prospech niekoho, niečoho; Ich stabilita [bánk] by sa výrazne naklonila smerom do neurčitej finančnej priepasti. [Sme 1998]
4. trochu expr. ▶ (o časových úsekoch) priblížiť sa k svojmu koncu, nachýliť sa: mesiac apríl sa naklonil k záveru; Biely deň sa nakloní a zoslabne. [S. Rakús]
fraz. expr. šťastie sa naklonilo na niečiu stranu niekomu sa začalo dariť; hovor. má to naklonené je v kritickej, povážlivej situácii
nedok.nakláňať sa


nakloniť si -ní si -nia si nakloň si! -nil si -niac si -nenie si dok. (koho, čo (čím)) ▶ (zámerne) vzbudiť v niekom náklonnosť, pozitívny, súhlasný postoj k sebe; syn. získať si: n. si voličov; schopnosť herca n. si divákov, obecenstvo, publikum; snaží sa priaznivo si n. kolegov; takým správaním si nikoho nenakloníte; Čašníkov si ihneď naklonil vysokým prepitným. [V. Švenková]; Presne uviedol jeho vojenskú hodnosť, čím si ho tiež naklonil. [A. Kostolný]nedok.nakláňať si

nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nakloniť, -í, -ia dok.

1. vychýliť z normálnej polohy, skloniť, ohnúť, nachýliť: n. telo dopredu, hlavu nabok;

2. (koho) získať pre niečo, vzbudiť v niekom kladný, žičlivý postoj k niekomu, k niečomu: I ujca by mohol nakloniť, aby nekládol vašim túžbam prekážok. (Kuk.) Odporúčal mi, aby som si čím skôr naklonil baču. (Švant.);

nedok. k 1 nakláňať, -a, -ajú, zried. i nakloňovať, -uje, -ujú

|| nakloniť sa

1. vychýliť sa z normálnej polohy, skloniť sa, ohnúť sa, nachýliť sa: Musela sa nakloniť bližšie k nemu. (Tim.) Primáš sa naklonil na stôl. (Fr. Kráľ); n. sa dozadu;

2. zried. (k čomu) prikloniť sa: Naklonil sa k náhľadom ženiným. (Jégé);

nedok. nakláňať sa, zried. i nakloňovať sa

Morfologický analyzátor

nakloniť dokonavé sloveso
(ja) nakloním VKdsa+; (ty) nakloníš VKdsb+; (on, ona, ono) nakloní VKdsc+; (my) nakloníme VKdpa+; (vy) nakloníte VKdpb+; (oni, ony) naklonia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) naklonil VLdsam+; (ona) naklonila VLdsaf+; (ono) naklonilo VLdsan+; (oni, ony) naklonili VLdpah+;
(ty) nakloň! VMdsb+; (my) nakloňme! VMdpa+; (vy) nakloňte! VMdpb+;
(nejako) nakloniac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nakloniť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor