nakladanie -nia s. 1. ▶ umiestňovanie tovaru, materiálu na dopravný prostriedok s cieľom prepravy; syn. nakládka: rampa určená na bočné n.; v prístave začali s nakladaním; straty batožiny sú spôsobené neprofesionalitou pracovníkov poverených triedením a nakladaním 2. i práv. (i s čím) ▶ zaobchádzanie s niečím podľa istých pravidiel al. podľa predpisov: nehospodárne n. s peniazmi; zásady pre n. s majetkom obce; koncepcia nakladania s odpadovými vodami; Úrad podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za neoprávnené nakladanie s odpadmi. [Sme 2009] 3. kuch., potrav. ▶ konzervovanie potravín naložením do slaného al. sladkokyslého ochuteného roztoku v sklených al. keramických nádobách: koreniaca zmes na n.; čerstvú zeleninu možno spracovávať mrazením, sušením a nakladaním; sud vyutierali a začali s nakladaním ▷ ↗ i nakladať
(jedno) nakladanie; (bez) nakladania; (k) nakladaniu; (vidím) nakladanie; (hej) nakladanie!; (o) nakladaní; (s) nakladaním;
(štyri) nakladania; (bez) nakladaní; (k) nakladaniam; (vidím) nakladania; (hej) nakladania!; (o) nakladaniach; (s) nakladaniami;