nakladanie -nia s. 1. ▶ umiestňovanie tovaru, materiálu na dopravný prostriedok s cieľom prepravy; syn. nakládka: rampa určená na bočné n.; v prístave začali s nakladaním; straty batožiny sú spôsobené neprofesionalitou pracovníkov poverených triedením a nakladaním
2. i práv. (i s čím) ▶ zaobchádzanie s niečím podľa istých pravidiel al. podľa predpisov: nehospodárne n. s peniazmi; zásady pre n. s majetkom obce; koncepcia nakladania s odpadovými vodami; Úrad podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za neoprávnené nakladanie s odpadmi. [Sme 2009]
3. kuch., potrav. ▶ konzervovanie potravín naložením do slaného al. sladkokyslého ochuteného roztoku v sklených al. keramických nádobách: koreniaca zmes na n.; čerstvú zeleninu možno spracovávať mrazením, sušením a nakladaním; sud vyutierali a začali s nakladaním
▷ ↗ i nakladať
nakladaný -ná -né príd. kuch., potrav. ▶ (obyč. o zelenine, hubách) konzervovaný v špeciálnom ochutenom roztoku, náleve: nakladané uhorky; n. karfiol; n. hermelín; nakladaná zelenina; pridať do rolády nakladanú kapiu; ochutnávka nakladaných lesných húb ▷ ↗ i nakladať
nakladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho (do čoho; na čo); čo (do čoho; na čo)) ▶ umiestňovať niekoho al. niečo do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom prepraviť niekam, ukladať, klásť, dávať; op. vykladať: záchranári nakladali zraneného na nosidlá a do sanitky; n. tovar do dodávky; pomaly nakladá batožinu do auta; vidlami nakladal hnoj na fúrik; Ako nakladáš to seno, čo máš drevené ruky? [J. Lacková]; Pustili sme sa k štrečke, kde autožeriav nakladal drevo. [R. Moric]; Šiel pomáhať pri nakladaní zásob na plte. [J. Žarnay]
2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ dávať niečo niekam vo väčšom množstve, ukladať, klásť, vkladať: n. drevo do pece; n. riad do drezu; n. na stôl rôzne dobroty; Pomáhali vážiť, nakladali nákupy do tašiek zákazníkov. [J. Kot]; Ako som kľačiačky nakladal do vedra, zošmyklo sa blato nado mnou a zasypalo ma po pás. [KSl 1959]
3. (čo (čím; ako)) ▶ zapĺňať, plniť niečím prázdny vnútorný priestor dopravného, prepravného prostriedku až po okraj, napĺňať; op. vykladať: n. vagóny uhlím; n. autá, prívesy a dodávky väčšmi, než je povolené; dvor slúžil pre furmanov nakladajúcich vozy sudmi
4. (komu čo (kam)) ▶ odoberať isté množstvo z hotového jedla a dávať na tanier, naberať: n. na tanier ryžu; mäso si každý nakladá sám; nakladaj si menšie porcie; Začala nakladať na taniere kúsky voňavej pečienky, opekané zemiaky a nakladané paradajky s feferónmi. [J. Puškáš]
5. kuch., potrav. (čo) ▶ spracúvať potravinu uložením do ochuteného roztoku, obyč. octového, olejového al. slaného (často s následnou tepelnou úpravou), konzervovať: n. uhorky, červenú papriku; podľa potreby nakladáme hríby, karfiol a inú zeleninu; Pokračujeme vo výrobe leča, nakladáme feferónky do pohárov. [Vč 1981]
6. kuch. (čo) ▶ dávať potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do ochuteného roztoku, ochucovať máčaním v marináde, marinovať: do marinády nakladáme mäso zo starších zvierat
7. (komu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dávať niekomu niečo ako príkaz; slovami dôrazne nabádať, čo má urobiť, nariaďovať, kázať: nakladala mi, aby som odpovedal stručne; Vravel, že mať mu nakladala nerúhať sa, no chvíľami sa mu jazyk pošmykne. [Š. Žáry]; Ešte si ani kĺby nebol dobre ponaťahoval, už nakladal hájnikovi: - A držať hubu! Nikomu ani slovo. [J. Melicher]; Karolínka mi nakladala, aby som povedal všetko od začiatku. [J. Tužinský]
8. (s čím, s kým ako) ▶ zaobchádzať s niečím al. s niekým istým spôsobom al. podľa istých pravidiel: hospodárne, efektívne n. s finančnými prostriedkami; neoprávnene n. s majetkom obce; rozumne, slobodne n. so svojím časom; nenakladajte s ním kruto; Pri dcérkach sa menil na hravé decko, s ktorým bolo možné nakladať podľa ľubovôle. [P. Kováčik]; Pridobre som vedel, ako nakladajú s ľuďmi, čo pomáhali partizánom. [J. Gavalcová]
9. obuv. (čo (na čo)) ▶ dávať, upevňovať spracovanú časť na podkladový materiál: nakladanie hotového zvršku na podrážku
◘ fraz. expr. nakladať s niekým ako so psom veľmi zle, nedôstojne s niekým zaobchádzať
▷ dok. k 1 – 8 ↗ naložiť
naložiť -ží -žia nalož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo, koho (do čoho; na čo; čím)) ▶ umiestniť niečo, niekoho do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom niekam prepraviť; syn. naklásť, uložiť; op. vyložiť: n. batožinu, nákup do auta; n. žeriavom tovar do vagónov, na loď; n. seno vidlami na voz; n. zraneného do sanitky; k nehode došlo pre zle naložený náklad; skontrolovať správne naloženie prepravovaného materiálu; Chlapi ho [stolára] naložili na fúrik a odviezli do dielne. [R. Sloboda]; Prebral sa až vtedy, keď ho naložili na sane. [V. Švenková]
2. (čo/čoho (do čoho; na čo)) ▶ dať, uložiť, obyč. vo väčšom množstve niekam; syn. naklásť: n. použité taniere do umývačky riadu; n. do práčky špinavú bielizeň; n. na koláč vrstvu ovocia; čašníčka naložila na tácňu objednané nápoje; vzpierač si dal n. činku; Vstal som, naložil do sporáčika bielych štiepaníc. [L. Ťažký]
3. (čo (čím)) ▶ naplniť niečím vo väčšom množstve, často po okraj; syn. naklásť: vrchovato n. voz senom; všetky vagóny naložili drevom; kupujúci si naložili nákupné vozíky zlacneným tovarom; zobral si tanier kopcovito naložený mäsom; Neďaleko sa s blatistou cestou borí nákladiak naložený zelenomodrou hlávkovou kapustou. [J. Zambor]; Nesmiete zabúdať, že hypermarket nie je nijaké skladisko, ktoré treba naložiť po strop. [M. Hvorecký]
4. ((komu) čo/čoho (na čo, do čoho; z čoho); komu) ▶ odobrať, obyč. na tanier, z pripraveného jedla isté množstvo; syn. nabrať: n. deťom do misiek kašu; z bufetového stola si naložia šunku, syry, ovocie; kuchár mu vždy štedro naloží; naložte si ešte mäsa, šalátu, zemiakov; Mama prejde k sporáku, naloží z hrnca na tanier a položí jedlo na stôl. [D. Dušek]
5. i kuch., potrav. (čo (do čoho)) ▶ spracovať potravinu uložením do nálevu (obyč. octového, slaného al. olejového) na predĺženie jej trvanlivosti, zakonzervovať, zavariť: n. uhorky; n. papriku do oleja; n. čalamádu, kapustu na zimu; odložiť naloženú zeleninu do komory; Vyniesol nahor na salaš aj mäso naložené do pohárov. [J. Balco]; Majster zaklal prasa a naložil ho do soli. [A. Ševčíková]
6. i kuch. (čo (do čoho)) ▶ uložiť potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do špeciálneho nálevu na dosiahnutie výraznejšej al. jemnejšej chuti, zmeny konzistencie a pod., marinovať: n. mäso na 24 hodín; ryba naložená v kyslom náleve; pred grilovaním naložte mäso do oleja; Čajová zmes sa naloží na noc do vody, nasledujúci deň sa precedí a môže sa použiť na kloktanie. [VNK 2001]
7. zastaráv. (komu, čomu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou; komu ako) ▶ určiť ako povinnosť, úlohu; dať príkaz, rozkaz urobiť niečo; syn. nariadiť, uložiť: naložili jej vykonať veľa práce; naložili mu, aby osobne prišiel na úrad; príslušným inštitúciám naložili konať podľa schváleného plánu; Horár už nezavolal. Možno mu tak naložili. [J. Horák]; Už som naložila krstnej mame, aby striehla, kde sa čo v dedine šuchne. [E. Čepčeková]; Nesmiem si už naložiť také dlhé šnúry turnajov. [Sme 1999]
8. (s čím, s kým ako) ▶ postupovať nejakým spôsobom, urobiť niečo s niečím, zachovať sa, konať istým spôsobom: ako naložíš s výhrou?; zle naložili s úsporami; neviem, ako naložia s mojou sťažnosťou; Aspoň s desiatimi musíme tvrdo naložiť. [J. Jonáš]; Mám právo naložiť s tebou, ako sa mi zachce. [J. Lenčo]; Staré dámy sa v salónoch už dohodli aj zhodli, ako so mnou naložia. [L. Ballek]; Neexistoval žiaden plán, ako naložiť so zabavenými lietadlami. [Pt 2001]
9. lek. profes. (čo (kam)) ▶ použiť istý materiál na časť tela s konkrétnym terapeutickým cieľom: n. stehy; n. bandáž na lýtko; n. škrtidlo nad ranu pri uštipnutí hadom; sanitári a zdravotné sestry vedia n. obväz alebo sadru
10. hovor. expr. (komu (čo)) ▶ spôsobiť niekomu bolesť viacerými údermi, zbiť; syn. nalátať, natrieskať: tí mu veru riadne naložili!; Priskočil k zlodejke, prehol ju cez koleno a naložil jej päťadvadsať na zadok. [R. Brat]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
11. publ. expr. (komu (čo)) ▶ jednoznačne zvíťaziť nad niekým v športovom súboji, obyč. vo futbalovom al. hokejovom zápase dať súperovi veľa gólov: domáci naložili hosťom vyše desať gólov; Lídrovi tabuľky naložili Mikulášania sedem gólov. [Sme 1995]
◘ fraz. expr. byť naložený v liehu (o človeku) byť ustavične opitý; naložiť niekomu na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu/kríž [niečoho] nariadiť niekomu vykonať ťažkú, namáhavú al. zodpovednú úlohu, prácu; naložiť si na seba/na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu niečoho al. naložiť si ako vôl na rohy podujať sa vykonať prácu, ktorá vyžaduje veľa síl, námahy a zodpovednosti
▷ nedok. k 1 – 8 ↗ nakladať