Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

naložiť dok.

1. umiestniť (s cieľom prepraviť), naklásť: n. uhlie na auto, do vagóna, n. si batoh na chrbát

2. dať, umiestniť, naklásť (v istom množstve): n. drevo do pece, n. si na tanier

3. naplniť nákladom: n. auto (uhlím), n. loď

4. konzervovať v roztoku: n. uhorky

5. prikázať, uložiť: n-l mu učiť sa, aby sa učil

6. urobiť niečo s niečím, zachovať sa istým spôsobom: n. s niekým, niečím podľa ľubovôle; dobre n. s peniazmi

expr. n-l mu na chrbát zbil ho;

nedok. nakladať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nakladať ‑á ‑ajú nedok.

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


konzervovať rozličnou úpravou udržať svieže, neporušené, použiteľné a pod.: konzervovanie krvizavárať (konzervovať sterilizovaním, varením): zavárať čerešne, mäsonakladať (konzervovať v roztoku): nakladať zeleninu do octukvasiť (konzervovať pôsobením mikroorganizmov): kvasiť kapustupreparovať (odborne trvalo upravovať): preparovať drevo, kožu


nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerouzaobchádzaťzaobchodiťzachádzaťnakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslupočínať sisprávať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakomdisponovať (zároveň mať k dispozícii)


obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiťnakazovaťnariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projektukladaťnakladaťdávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učilnarúčaťexpr. komandovať: Nekomanduj toľko!pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkovaldiktovaťoktrojovaťdekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác


zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzaťzachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodiasprávať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantnevychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádzanarábaťnakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmimanipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nakladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, čo komu, čomu) dávať do blízkosti, dávať do vhodnej, výhodnej polohy (so zreteľom na niečo al. s cieľom dosiahnuť niečo), nadstavovať: Miklúš nadkladá zvonček všetkým. (Kuk.) Nadkladá uši, aby lepšie počul. (Kuk.)

2. (čo i bezpredm.) pridávať, prikladať k niečomu niečo: Nemci (trať) potrhali a teraz sa pláta, nadkladá, ako sa dá. (Heč.); pren. Roboty veľa! I večerom treba nadkladať (Kuk.) treba pracovať i večerom;

dok. nadložiť


nakladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, ukladať na nejaký dopravný prostriedok: n. drevo na voz, uhlie na auto, n. tovar na loď;

2. (čo) klásť, dávať niekam, do niečoho: Krstná mať nakladala slamu do sečkovice. (Ondr.)

3. (čo) napĺňať, zapĺňať; zaťažovať nákladom: n. vagón;

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. zeleninu, uhorky;

5. (s kým, s čím) zaobchádzať, zaonchodiť, zachádzať: n. s niekým dobre, zle, milosrdne, n. nešetrne so strojmi, môcť s niečím ľubovoľne n.;

6. (na koho, na čo) vydávať prostriedky, peniaze, vynakladať, investovať: Musíte na mňa nakladať! (Ráz.) Nechceli nakladať na klamlivé obchody. (Kuk.)

7. (komu čo, s neurč. i so spoj. aby) prikazovať, nariaďovať, narúčať: Nakladal, aby s chorým otcom trpezliví boli. (Tim.) Nakladal nám odkázať jej, aby prišla. (Šolt.)

n. niekomu niečo na srdce (Fel.), na dušu (Hor.) dôrazne prikazovať, narúčať;

dok. naložiť


naložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) položiť, poklásť, naklásť na nejaký dopravný prostriedok al. na niečo (na niekoho) s cieľom prepraviť: n. drevo, dosky na voz, na auto, do vagóna; n. niekomu na plecia ťarchu, batoh; Naložíte voličov na vozy. (Ráz.) Mišo si naložil bezvládneho Štelu na chrbát. (Gráf)

2. (čo) naklásť, dať niekam, do niečoho: n. drevo, uhlie do pece;

3. (čo čím) naplniť, zaplniť; zaťažiť nákladom: naložená pec; n. auto uhlím; Naložili ju (bárku) senom. (Kuk.); niekoľko osedlaných a rozličnou korisťou naložených koní (Jégé);

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. uhorky, papriku;

5. zried. (čo, čoho) rozložiť, naklásť (o ohni): n. oheň, vatru;

6. zried. (čo) kladením, ukladaním vytvoriť , naukladať: Veru je to nie maličkosť, vedieť pekný stoh naložiť. (Čaj.)

7. (komu čo i s neurč.) dať, uložiť za povinnosť, prikázať, nariadiť, naručiť: Kekovi sme prísne naložili, aby nehnal. (Kuk.) Nevesta naložila mi týždeň neprichádzať. (Vaj.)

8. (s kým, s čím) zachovať sa k niekomu nejako, urobiť s niečím niečo: prísne s niekým n.; Nech ona naloží so mnou, ako ráči. (Kuk.) Načože sú ti peniaze, keď nemáš naložiť s nimi podľa vôle! (Tim.)

9. expr. (komu) zasadiť údery, zbiť, nabiť niekoho: n. niekomu na chrbát, po chrbte;

10. zried. (na koho, na čo i bezpredm.) vydať, vynaložiť peniaze, investovať: Ak sa ktorô (decko) bude chcieť učiť, naložíme, nech sa vyučí. (Taj.);

nedok. k 1-4 a k 7, 8, 10 nakladať

Morfologický analyzátor

nakladať nedokonavé sloveso
(ja) nakladám VKesa+; (ty) nakladáš VKesb+; (on, ona, ono) nakladá VKesc+; (my) nakladáme VKepa+; (vy) nakladáte VKepb+; (oni, ony) nakladajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) nakladal VLesam+; (ona) nakladala VLesaf+; (ono) nakladalo VLesan+; (oni, ony) nakladali VLepah+;
(ty) nakladaj! VMesb+; (my) nakladajme! VMepa+; (vy) nakladajte! VMepb+;
(nejako) nakladajúc VHe+;
nakladať_1 nakladať nakladať_2 nakladať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nakladať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor