Slovenské slovníky

nakladanie -nia s. 1. ▶ umiestňovanie tovaru, materiálu na dopravný prostriedok s cieľom prepravy; syn. nakládka: rampa určená na bočné n.; v prístave začali s nakladaním; straty batožiny sú spôsobené neprofesionalitou pracovníkov poverených triedením a nakladaním
2. i práv. (i s čím) ▶ zaobchádzanie s niečím podľa istých pravidiel al. podľa predpisov: nehospodárne n. s peniazmi; zásady pre n. s majetkom obce; koncepcia nakladania s odpadovými vodami; Úrad podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za neoprávnené nakladanie s odpadmi. [Sme 2009]
3. kuch., potrav. ▶ konzervovanie potravín naložením do slaného al. sladkokyslého ochuteného roztoku v sklených al. keramických nádobách: koreniaca zmes na n.; čerstvú zeleninu možno spracovávať mrazením, sušením a nakladaním; sud vyutierali a začali s nakladaním
▷ ↗ i nakladať

nakladaný -ná -né príd. kuch., potrav. ▶ (obyč. o zelenine, hubách) konzervovaný v špeciálnom ochutenom roztoku, náleve: nakladané uhorky; n. karfiol; n. hermelín; nakladaná zelenina; pridať do rolády nakladanú kapiu; ochutnávka nakladaných lesných húb ▷ ↗ i nakladať

nakladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho (do čoho; na čo); čo (do čoho; na čo)) ▶ umiestňovať niekoho al. niečo do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom prepraviť niekam, ukladať, klásť, dávať; op. vykladať: záchranári nakladali zraneného na nosidlá a do sanitky; n. tovar do dodávky; pomaly nakladá batožinu do auta; vidlami nakladal hnoj na fúrik; Ako nakladáš to seno, čo máš drevené ruky? [J. Lacková]; Pustili sme sa k štrečke, kde autožeriav nakladal drevo. [R. Moric]; Šiel pomáhať pri nakladaní zásob na plte. [J. Žarnay]
2. (čo do čoho; čo na čo) ▶ dávať niečo niekam vo väčšom množstve, ukladať, klásť, vkladať: n. drevo do pece; n. riad do drezu; n. na stôl rôzne dobroty; Pomáhali vážiť, nakladali nákupy do tašiek zákazníkov. [J. Kot]; Ako som kľačiačky nakladal do vedra, zošmyklo sa blato nado mnou a zasypalo ma po pás. [KSl 1959]
3. (čo (čím; ako)) ▶ zapĺňať, plniť niečím prázdny vnútorný priestor dopravného, prepravného prostriedku až po okraj, napĺňať; op. vykladať: n. vagóny uhlím; n. autá, prívesy a dodávky väčšmi, než je povolené; dvor slúžil pre furmanov nakladajúcich vozy sudmi
4. (komu čo (kam)) ▶ odoberať isté množstvo z hotového jedla a dávať na tanier, naberať: n. na tanier ryžu; mäso si každý nakladá sám; nakladaj si menšie porcie; Začala nakladať na taniere kúsky voňavej pečienky, opekané zemiaky a nakladané paradajky s feferónmi. [J. Puškáš]
5. kuch., potrav. (čo) ▶ spracúvať potravinu uložením do ochuteného roztoku, obyč. octového, olejového al. slaného (často s následnou tepelnou úpravou), konzervovať: n. uhorky, červenú papriku; podľa potreby nakladáme hríby, karfiol a inú zeleninu; Pokračujeme vo výrobe leča, nakladáme feferónky do pohárov. [Vč 1981]
6. kuch. (čo) ▶ dávať potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do ochuteného roztoku, ochucovať máčaním v marináde, marinovať: do marinády nakladáme mäso zo starších zvierat
7. (komu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dávať niekomu niečo ako príkaz; slovami dôrazne nabádať, čo má urobiť, nariaďovať, kázať: nakladala mi, aby som odpovedal stručne; Vravel, že mať mu nakladala nerúhať sa, no chvíľami sa mu jazyk pošmykne. [Š. Žáry]; Ešte si ani kĺby nebol dobre ponaťahoval, už nakladal hájnikovi: - A držať hubu! Nikomu ani slovo. [J. Melicher]; Karolínka mi nakladala, aby som povedal všetko od začiatku. [J. Tužinský]
8. (s čím, s kým ako) ▶ zaobchádzať s niečím al. s niekým istým spôsobom al. podľa istých pravidiel: hospodárne, efektívne n. s finančnými prostriedkami; neoprávnene n. s majetkom obce; rozumne, slobodne n. so svojím časom; nenakladajte s ním kruto; Pri dcérkach sa menil na hravé decko, s ktorým bolo možné nakladať podľa ľubovôle. [P. Kováčik]; Pridobre som vedel, ako nakladajú s ľuďmi, čo pomáhali partizánom. [J. Gavalcová]
9. obuv. (čo (na čo)) ▶ dávať, upevňovať spracovanú časť na podkladový materiál: nakladanie hotového zvršku na podrážku
◘ fraz. expr. nakladať s niekým ako so psom veľmi zle, nedôstojne s niekým zaobchádzať
▷ dok. k 1 – 8 ↗ naložiť

naložiť -ží -žia nalož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo, koho (do čoho; na čo; čím)) ▶ umiestniť niečo, niekoho do dopravného, prepravného prostriedku s cieľom niekam prepraviť; syn. naklásť, uložiť; op. vyložiť: n. batožinu, nákup do auta; n. žeriavom tovar do vagónov, na loď; n. seno vidlami na voz; n. zraneného do sanitky; k nehode došlo pre zle naložený náklad; skontrolovať správne naloženie prepravovaného materiálu; Chlapi ho [stolára] naložili na fúrik a odviezli do dielne. [R. Sloboda]; Prebral sa až vtedy, keď ho naložili na sane. [V. Švenková]
2. (čo/čoho (do čoho; na čo)) ▶ dať, uložiť, obyč. vo väčšom množstve niekam; syn. naklásť: n. použité taniere do umývačky riadu; n. do práčky špinavú bielizeň; n. na koláč vrstvu ovocia; čašníčka naložila na tácňu objednané nápoje; vzpierač si dal n. činku; Vstal som, naložil do sporáčika bielych štiepaníc. [L. Ťažký]
3. (čo (čím)) ▶ naplniť niečím vo väčšom množstve, často po okraj; syn. naklásť: vrchovato n. voz senom; všetky vagóny naložili drevom; kupujúci si naložili nákupné vozíky zlacneným tovarom; zobral si tanier kopcovito naložený mäsom; Neďaleko sa s blatistou cestou borí nákladiak naložený zelenomodrou hlávkovou kapustou. [J. Zambor]; Nesmiete zabúdať, že hypermarket nie je nijaké skladisko, ktoré treba naložiť po strop. [M. Hvorecký]
4. ((komu) čo/čoho (na čo, do čoho; z čoho); komu) ▶ odobrať, obyč. na tanier, z pripraveného jedla isté množstvo; syn. nabrať: n. deťom do misiek kašu; z bufetového stola si naložia šunku, syry, ovocie; kuchár mu vždy štedro naloží; naložte si ešte mäsa, šalátu, zemiakov; Mama prejde k sporáku, naloží z hrnca na tanier a položí jedlo na stôl. [D. Dušek]
5. i kuch., potrav. (čo (do čoho)) ▶ spracovať potravinu uložením do nálevu (obyč. octového, slaného al. olejového) na predĺženie jej trvanlivosti, zakonzervovať, zavariť: n. uhorky; n. papriku do oleja; n. čalamádu, kapustu na zimu; odložiť naloženú zeleninu do komory; Vyniesol nahor na salaš aj mäso naložené do pohárov. [J. Balco]; Majster zaklal prasa a naložil ho do soli. [A. Ševčíková]
6. i kuch. (čo (do čoho)) ▶ uložiť potravinu pred ďalšou úpravou na istý čas do špeciálneho nálevu na dosiahnutie výraznejšej al. jemnejšej chuti, zmeny konzistencie a pod., marinovať: n. mäso na 24 hodín; ryba naložená v kyslom náleve; pred grilovaním naložte mäso do oleja; Čajová zmes sa naloží na noc do vody, nasledujúci deň sa precedí a môže sa použiť na kloktanie. [VNK 2001]
7. zastaráv. (komu, čomu čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou; komu ako) ▶ určiť ako povinnosť, úlohu; dať príkaz, rozkaz urobiť niečo; syn. nariadiť, uložiť: naložili jej vykonať veľa práce; naložili mu, aby osobne prišiel na úrad; príslušným inštitúciám naložili konať podľa schváleného plánu; Horár už nezavolal. Možno mu tak naložili. [J. Horák]; Už som naložila krstnej mame, aby striehla, kde sa čo v dedine šuchne. [E. Čepčeková]; Nesmiem si už naložiť také dlhé šnúry turnajov. [Sme 1999]
8. (s čím, s kým ako) ▶ postupovať nejakým spôsobom, urobiť niečo s niečím, zachovať sa, konať istým spôsobom: ako naložíš s výhrou?; zle naložili s úsporami; neviem, ako naložia s mojou sťažnosťou; Aspoň s desiatimi musíme tvrdo naložiť. [J. Jonáš]; Mám právo naložiť s tebou, ako sa mi zachce. [J. Lenčo]; Staré dámy sa v salónoch už dohodli aj zhodli, ako so mnou naložia. [L. Ballek]; Neexistoval žiaden plán, ako naložiť so zabavenými lietadlami. [Pt 2001]
9. lek. profes. (čo (kam)) ▶ použiť istý materiál na časť tela s konkrétnym terapeutickým cieľom: n. stehy; n. bandáž na lýtko; n. škrtidlo nad ranu pri uštipnutí hadom; sanitári a zdravotné sestry vedia n. obväz alebo sadru
10. hovor. expr. (komu (čo)) ▶ spôsobiť niekomu bolesť viacerými údermi, zbiť; syn. nalátať, natrieskať: tí mu veru riadne naložili!; Priskočil k zlodejke, prehol ju cez koleno a naložil jej päťadvadsať na zadok. [R. Brat]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
11. publ. expr. (komu (čo)) ▶ jednoznačne zvíťaziť nad niekým v športovom súboji, obyč. vo futbalovom al. hokejovom zápase dať súperovi veľa gólov: domáci naložili hosťom vyše desať gólov; Lídrovi tabuľky naložili Mikulášania sedem gólov. [Sme 1995]
◘ fraz. expr. byť naložený v liehu (o človeku) byť ustavične opitý; naložiť niekomu na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu/kríž [niečoho] nariadiť niekomu vykonať ťažkú, namáhavú al. zodpovednú úlohu, prácu; naložiť si na seba/na plecia/na chrbát/na bedrá bremeno/ťarchu niečoho al. naložiť si ako vôl na rohy podujať sa vykonať prácu, ktorá vyžaduje veľa síl, námahy a zodpovednosti
▷ nedok. k 1 – 8 ↗ nakladať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia

konzervovať rozličnou úpravou udržať svieže, neporušené, použiteľné a pod.: konzervovanie krvi • zavárať (konzervovať sterilizovaním, varením): zavárať čerešne, mäso • nakladať (konzervovať v roztoku): nakladať zeleninu do octu • kvasiť (konzervovať pôsobením mikroorganizmov): kvasiť kapustu • preparovať (odborne trvalo upravovať): preparovať drevo, kožu

nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásť • dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov • vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto • subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávať • klásť: nakladal drevo do pece • napchávať • tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky • expr.: kydať • váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorky • zavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať

narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)

obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom

rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť • nakazovať • nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt • ukladať • nakladať • dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil • narúčať • expr. komandovať: Nekomanduj toľko! • pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval • diktovať • oktrojovať • dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác

zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

nakladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, čo komu, čomu) dávať do blízkosti, dávať do vhodnej, výhodnej polohy (so zreteľom na niečo al. s cieľom dosiahnuť niečo), nadstavovať: Miklúš nadkladá zvonček všetkým. (Kuk.) Nadkladá uši, aby lepšie počul. (Kuk.)

2. (čo i bezpredm.) pridávať, prikladať k niečomu niečo: Nemci (trať) potrhali a teraz sa pláta, nadkladá, ako sa dá. (Heč.); pren. Roboty veľa! I večerom treba nadkladať (Kuk.) treba pracovať i večerom;

dok. nadložiť

nakladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, ukladať na nejaký dopravný prostriedok: n. drevo na voz, uhlie na auto, n. tovar na loď;

2. (čo) klásť, dávať niekam, do niečoho: Krstná mať nakladala slamu do sečkovice. (Ondr.)

3. (čo) napĺňať, zapĺňať; zaťažovať nákladom: n. vagón;

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. zeleninu, uhorky;

5. (s kým, s čím) zaobchádzať, zaonchodiť, zachádzať: n. s niekým dobre, zle, milosrdne, n. nešetrne so strojmi, môcť s niečím ľubovoľne n.;

6. (na koho, na čo) vydávať prostriedky, peniaze, vynakladať, investovať: Musíte na mňa nakladať! (Ráz.) Nechceli nakladať na klamlivé obchody. (Kuk.)

7. (komu čo, s neurč. i so spoj. aby) prikazovať, nariaďovať, narúčať: Nakladal, aby s chorým otcom trpezliví boli. (Tim.) Nakladal nám odkázať jej, aby prišla. (Šolt.)

● n. niekomu niečo na srdce (Fel.), na dušu (Hor.) dôrazne prikazovať, narúčať;

dok. naložiť

naložiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) položiť, poklásť, naklásť na nejaký dopravný prostriedok al. na niečo (na niekoho) s cieľom prepraviť: n. drevo, dosky na voz, na auto, do vagóna; n. niekomu na plecia ťarchu, batoh; Naložíte voličov na vozy. (Ráz.) Mišo si naložil bezvládneho Štelu na chrbát. (Gráf)

2. (čo) naklásť, dať niekam, do niečoho: n. drevo, uhlie do pece;

3. (čo čím) naplniť, zaplniť; zaťažiť nákladom: naložená pec; n. auto uhlím; Naložili ju (bárku) senom. (Kuk.); niekoľko osedlaných a rozličnou korisťou naložených koní (Jégé);

4. (čo) konzervovať istým spôsobom: n. uhorky, papriku;

5. zried. (čo, čoho) rozložiť, naklásť (o ohni): n. oheň, vatru;

6. zried. (čo) kladením, ukladaním vytvoriť , naukladať: Veru je to nie maličkosť, vedieť pekný stoh naložiť. (Čaj.)

7. (komu čo i s neurč.) dať, uložiť za povinnosť, prikázať, nariadiť, naručiť: Kekovi sme prísne naložili, aby nehnal. (Kuk.) Nevesta naložila mi týždeň neprichádzať. (Vaj.)

8. (s kým, s čím) zachovať sa k niekomu nejako, urobiť s niečím niečo: prísne s niekým n.; Nech ona naloží so mnou, ako ráči. (Kuk.) Načože sú ti peniaze, keď nemáš naložiť s nimi podľa vôle! (Tim.)

9. expr. (komu) zasadiť údery, zbiť, nabiť niekoho: n. niekomu na chrbát, po chrbte;

10. zried. (na koho, na čo i bezpredm.) vydať, vynaložiť peniaze, investovať: Ak sa ktorô (decko) bude chcieť učiť, naložíme, nech sa vyučí. (Taj.);

nedok. k 1-4 a k 7, 8, 10 nakladať

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

nakladať dok.
1. csl vykladať, klásť nejaký materiál, tovar na niečo, do niečoho: Statok sa nakladau̯ v Hrátku do vagónou (Dol. Kubín); Ťem druhej zostáu̯ tudou̯ nakladaťi na vos, podávaťi (Čelovce MK); Budemo krompele nakladač (Kameňany REV); Tag mi pomóže nakladať tí kuse dreva (Svätoplukovo NIT); Jeden nakladal a druhí kládól fóru na roli (Modranka TRN); Aľe kim te navijaki ňebuľi, ta to muśeľi hlopi z rukami nakladadz drevo (Smižany SNV); Chto budze nakladadz na vres? (Hencovce VRN)
F. pilno nakladali vnohi (Naháč TRN) - bežali, uháňali
2. jzsl, abov vkladať, vsúvať: Ottál sa (vyšliapané) hrozno visípalo do druhej kaďi a s tej sa nakladalo do velkého drevenného preša (Nitra); A jag nakladav slamu do šečkovéj mašini, prsti mu behli medzi valce a dva mu ottrhlo (Brestovany TRN); Žitnu slamu kladľi do hupki, prikrucaľi a zaź nakladaľi a z verbovim prutkom ovijaľi (Rozhanovce KOŠ)
3. zakladať, roznecovať (o ohni): Ke_com prišieu̯ na to mesto, bou̯ to običajní ohňíčeg naklaďení (Malatiná DK)
4. nov. nakladaním do nádoby ap. konzervovať (o zelenine, ovocí a i.): Toto sú už nakladania vajca̋ (Kameňany REV); nakladať kapustu (Kaľamenová MAR); nakladat ogarki (Lubina NMV); nakladac (Smižany SNV)
5. vynakladať, vydávať prostriedky, starať sa: Ďiouki sa iba také vívľeki, abi na ňe roďič ždi ľe_nakladau̯, kím sa ňevidajú (Mošovce MAR); Mám sina na školách, mosím nanho nakladat (Myjava)
F. gdo sce peknú ženu mat, mosí na nú nakladať, a mosí hu šanuvat (Červeník HLO) - šetriť ju od ťažkej práce a parádiť
6. zaobchádzať, nažívať: Nakladal s ňú jako z rodzinú (Bošáca TRČ); Chlapi ze ženáma nakladajú šelijako (Budmerice MOD); Mlade medzi sebu dobre nakladaju (Studenec LVO); Bars plano nakladala z maceru (Markušovce SNV); zľe nakladaď z ňiekim (Mošovce MAR)
7. pripomínať, nakazovať: Nakladaľi velmo nážmu učiťelu (Drienovo KRU); A keď otchádzau̯, tag nám nakladau̯, žebi son dala pozor na ďiouča a na seba (Poniky BB)

nakladať sa nedok.
1. pripravovať sa na prepravu: Jag me išľi na Oremlas, ta me še stredzovaľi a i nakladaľi na štacijoňe (Brezina TRB)
2. znášať sa, nažívať medzi sebou: Nakladaľi me śe z ňim dobre (Rudlov VRN)
3. expr. sváriť sa, vadiť sa: Budzem śe z ňim nakladac? (Hradisko LVO)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

nakladať ndk
1. čo (na čo) klásť, ukladať na niečo (obyč. s cieľom prepravy): aby se wyna na ne (vozy) nenakladaly (BYTČA 1614); (baník) uhle powinen gest wedle kossa stellirskeho ladowatj anebo nakladatj (CA 17. st); widel sem w lidu júdskem, že w sóbotu tlačá wjno, že nosá hromady a že nakládagú na oslú wjno, a hrozno a fiki y každú ťažobu (KB 1757); drewo na ffur nakladat chtegice (BOBROVNÍK 1763)
2. čo dávať niečo: aby rodičowe y swe gmena djtkam nakladali (SP 1696); kdo chce zlatég barwi wlasu mjti, ten ať často naklada sobe do luhu téch yahodek zlutich (MT 17. st); omnes mensas percurrit caseus: na káždy stúl nakládagú syr (KS 1763)
3. čo kladením, ukladaním vytvárať niečo: struo: stoh kladem, nakládám (KS 1763); komar kopi nakladá, muska potlacsuge (CPM 1768)
4. (na čo) nasadzovať, nastokávať (na niečo); (o železe) navarovať, privarovať; zakladať niečo: kowačowy, čuo na stary pokow obluk nakladal a nowj pokow okuwal, dano den 22 1/2 (ŽILINA 1693-94); od drwaczeg sekeri, kdi (kováč) naklada zelezo a oczeluge ze swu ocelu (ZVOLEN 1702); nakladal sem dwe orne zeleza do orlowskeho magera (P. BYSTRICA 1729); zádnj wolowi gármo welmi skoro nenaklada (VP 1764)
5. s kým, s čím zaobchádzať, zachádzať s niekým, s niečím: (manželka) newolnie hlawnie se mnu nakladala (ŽILINA 1586); zeby sme mohly geden z druhym susedsky a prytelsky nakladaty (H. MIČINÁ 1622); budu gmjti uplnu moc s takowymto pribytkem wedle dobre wule nakladati (P. ĽUPČA 1646) konať podľa vlastného uváženia; zlobiwy tento swet y lidem wzactnym, pobožnym tento titul dawa, psem ge naziwa a horssy gak ze psem mnohokrate naklada (CO 17. st); (dráb) neumy dobre z ludmj nakladaty (TRENČÍN 1720); Július po člowečky nakládal s Pawlem, dopústil mu, aby gissel z prjtelom (KB 1756)
6. na koho, na čo (o finančných prostriedkoch) vydávať, vynakladať; vkladať, investovať: chczi se take prziczinit, zet wzdi nikomu moge nakladi a skodi, kere sem tich czasow wsetkich na to nakladal y podnes nakladam, w posmech nebudu (PLAVEČ 1455); mne giž newelmi malo stogi, co sem na posly nakladal (SIELNICA 1574); na pohreb mug aby společne nakladalj (ŽILINA 1648); sumtifacio: náklad činjm, utrácám, nakládám (KS 1763); páni valpugiari, kteri na bane nakladaju (BOCA 1771-72 LP)
7. komu čo prikazovať, nariaďovať, ukladať niekomu niečo: poctywe prawo naklada Jokussowy, aby sweg sestre wydal tu krawu (S. ĽUPČA 1613); gestly se poddanjm welika dan naklada (CO 17. st); prjsne se to nakláda a ordinuge, aby pri wkupowánj do cechu mladého mistra prwé, nežli swu powinnu taxu cechu zložj, porádně cechownj artykule naležite byly gemu prečtene a dostatečne wyložene (B. BYSTRICA 1723); strankam se naklada, aby w swornosti a w lasce spolu zustawaly (PONIKY 1799)
8. dávať za úlohu, ukladať: lekcye krátké nakladáne byti magj (BZ 1749)
9. čo nadsadzovať, požadovať vyššiu cenu: licitor: trzjm sa, ssacugem, cenu nakladam, od druhého wjceg pjtám (KS 1763)
10. komu nadržiavať, straniť niekomu: aequabilem juris rationem tenere: žádné straně nenakládati, pri žádné straně nestáti (WU 1750); -ávať frekv k 1: imponere: nakládáwati (PD 18. st)