viac(ej) [viac, viece, viec(ej), více, víc(ej), víceji, vác(ej), véc(ej)]
I. neskl čísl zákl neurč vyj. väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah: aby se synom a dczeram geho statku geho dostalo, zadne(m)v wiecze ani menie (BUDÍN 1481 SČL); krcsem take nema bit wiceg, gedinke gedna, krom czasu yarmecsniho (P. BYSTRICA 1506); pluhow wicz ode tri wiprawit nemužem (BÍŇOVCE 1607); nehodz tam, ulapia cze, ale podz lem na huoru, weczey czi penezi dame (STROPKOV 1608 E); prwsse letho poslal sem dwa y trjcet (bravov), potom kazde letho dwacet y wjec (TOVARNÉ 1610); niektoryho roku vedle uloženi pana urednika niekdy viceji, niekdy meneji davaji a plati (BOJNICE 1614 U2); gestli dala dczera, abi gesste waczeg dala, ale nemenowal czo (V. ČEPČÍN 1661); strowil sem fl 4, a nge wyacz; ya sem wam wiaczey z mogim panom bratom každoročne, ako sto tollari osožny bol (NECPALY 1673); ( 1749); erant super mille: od tysjc wjcég bywalo (KS 1763)
F. často cizí krava více mléka dáva (PV (18. st)) o závisti; tak ucinil Manases, ktery powedel, ze weceg gest geho hrychu, nezli pisku w mory (AgS 1708) o veľmi hriešnom človeku
II. prísl
1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi: Merthuss to g(es)t uczinil, czoz g(es)t on rozkazal, y gesstie wicze, nez on byl rozkazal (ŽK 1489); my tolkež bychom pro O. W. y mnohem wicz vcziniti chtieli (SKALICA 1552); pristaupila take y Jurcžowa sestra wlastna Katrena na mjste sestry sweg Anče y Andreasse, bratra, prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam (P. ĽUPČA 1592); o, bych wýce weril, wýce milowal (CC 1655); gak daleko wiceg lidem, než Bohu poslussenstwy se činj (WO 1670); wieceg gemu (Bohu), nežly zemskemu panu služit a robit musime (CINKOTA 1711); (muž) riekou: mlcž, wssak ge tomuto wiacz druhy pricina (BYTČA 1745); ulterius: dálég, dlúžég, wjcég (KS 1763)
F. čým bližeg ku swicy prigdess, stiň wetssi učiňiss, gak sa sam k chwale zbližugess, wiceg sa zastiňiss (GV 1755) samochvála nie je dobrá, je nepríjemná
2. so záporom už nikdy: nebude mocy on, ani geho potomcy nikdy wycey k tomu mluwiti (P. ĽUPČA 1591); ony chczegu bity podany Geho Milosty poslussny, že nechczegu zrazat, any weczey vtekat ((BREZOVIČKA) 1597 E); co gsem ponegprwe a ostatne spachal, nykdy wyceg pachaty teho se dopustyty konečne slybugem a se zawazugem; slubowal dosty y rodiczom, ze to wyce neuciny (B. ŠTIAVNICA 1600; 17. st); Csutka hned na zem spadol, anj wiec že nepowstal (ORAVA 1735); nebude wjceg wod potopi (KB 1757); desitu(m) est videre: newiďeli sa wjcég (KS 1763); strela tomu chlapcu do matera, až ho chitym, nikdy wjceg faru neuwidy (PONIKY 1794)
3. so záporom už ďalej: ktoz swe prawo przestupil, bud zlodiegstwim anebo lupezstwim, gde ge(m)v o ruku a nemuoz wiecze cztij gmieti (ŽK 1473); tito zwrchu genowany bratry y swimi potomky nemagy wecz k timto rolem zadney bliskosty (P. ĽUPČA 1580); listowne smel sy ke mne psaty, zebis wice nebil dluzen (ŠTÍTNIK 1672); swedek yssel domow a čo sa tam wacz robilo, nisst newidel (N. MESTO n. V. 1746); hic jam plura non dicam: wcil o temto wjcég mlúwit nebudem (KS 1763); pre mug starobily wek yrečky moge, ktere maličke vžjwam, wiceg obrabaty nemužem (PUKANEC 1796); kozi, owce sú zmatene, nechcú biti wic zawrene (Pas 18. st)
4. blíži sa k význ. čast vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: gestli skrze gegich nedbaliwost zahnate budv, powinni gich (rybníčky) budv swim nak(l)adkem wiczudity, a čžo wicz, y na ribi magi mat starost (DOMANIŽA 1664); čzo wycze, wedle sweg zleg obyčžage a opylstwa rodičžu swych milych byl a za wlasy wlačžyl (BRATISLAVA 1681); zbigat a ze wsseczkého zberat, ano, y ranyt a mordowat, a czo wycze, w nekterych mestecžkach a dedinach ludy oberat neostychal se (LIPTOV 1713); co wic powim? (MS 1758)
III. spoj priraď viac, viacej-ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr-ako: gmenowaneho Hanusa Fydlera prepustiti racžily a gemu wicze k hluposti, nezli k rozumu tu wec priczitowaly (BREZNIČKA 1585); mrkew na zahradach sege se, wyce k gedlu, nežly k lekarstwy potrebuge se (HL 17. st); kdokolwek bez dowoleny psaneho panskeho nečzo proda, naweki se gemu odegme, ano, čzo wiczeg, gak ten, kteri dawati budie, tak y kteremu dawa, wšeczko strati (s. l. 1713); byl liž wicég ten angel, nežli Buh? (MP 1718); (brvná) takowe wjac nasilym, gako z dowolenym panou Illanynczou bol zotal a oblupil ((ZÁBORIE) 1736)
F. tak bywagj čjm dale, tjm wyce a lepssjch prostredku nalezeno proti rozličnjm nemocem a pryhodam skrze premisslowanj (RPo 1790); čym wyce Búch se těssyl, hledycze na trpěliwost Joba, tym wycze se Satanáss pukal, widyce, že prewysseny gest od člowěka (SlK 1766-80); w Egiptie drahota bila welika, hlad wice a wice se rozmahal (KT 1753); aegresco: wjc a wjc chorugem, nemoceň sem (KS 1763) vyj. narastanie, stupňovanie; najviac(ej) [naj-, nej-; -viacej, -viec, -víc, -více, -vícej]
I. čísl zákl neurč i prísl (3. st. k veľa, mnoho) vyjadruje najväčšiu mieru: jakz, Wasse Milost, navczyly ste nas naywiecze odkad prawa mamy, to gest z miesta Zyliny (VARÍN 1485 SČL); ga tess czo naywycz muozem, chczem pomoczy (ŠÁŠOV 1578); že gsem zhressil proti twym wsseczkym boskym prykazanijm, wssak nagwijcze w tom, že gsem nemilowal tebe, Pana Boha sweho (BAg 1585); czo nagwytz budem muoczy odbyty, radt budem varyty (SKLABIŇA 1601-04); abich na potrebu pocztiweho mezta, do gedniho yztotniho dnya dal, czo bj mohlo byttj najwicze (CHALMOVÁ 1613); maxime: negwiceg (VT 1648); ribar tez po wode obzlasste na brode mocziwa se negwice (BV 1652); pri tej praci pak najvicej aby sa sam obracal (VRŠATEC 1683 U2); ga, brater Francissek, nagmenssy wáss a služebnik, gak nagwice možem potwrzugem wám toto swate požehnánj naweky amen (RB 1713); (Branyak a Svisstek) na zbogstwo sa oddaly a takowe pominulimy časmy, nagwicz pak pominuly rok rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); demagis: nagwjcég, mnoho wjcég, obwzlásstňe (KS 1763); nech oznami swedek, aki statok nagwjaceg pred Uplazj na polane pasagu (BELÁ 1785); nawgaž pod roch na teg strane mrchaweho oka byleg zelyny, kteražto negwic na uwratach raste (HK 18. st)
L. v. razy neskl čísl nás neurč niekoľkokrát, mnohokrát: hle, Buch milossrdny, rass, dwa, try y wiceg razy hrychi tobe odpusstil (GK 1779); denne na wicrazj počinag sgati (PR 18. st)
II. čast vyjadruje hodnotiaci postoj (krajnú mieru ap.) k výrazu, nie viac ako, nanajvýš: Kalamiczanya toliko ze ne welmj dawno, len od rokow osemnastj nagwicze potentia mediante poczali se wtyerat a zabirat Bešenovú (LIPTOV 1676); potreba se warowati od pokrmuw, ktere se nemohu lechko pohltnuti a tak negwiceg len centusa (RT 17. st); (:pany wdowa:) diamanty rozwažitedlne nagwicze za sedemnaste ssaczuge (ČACHTICE 1736); (:halusky:) len okolo wrchu try, aneb co naywac sstyry zanechati (SN 1772); paholka, kterj unho služy, obyčag mel nagwic bygat (BYTČA 1774); pozustale dwa prsty su od prostredného negwic na dwa prsty oddálené (DM 1780); pozor dati maš, abi (:prutik:) bil gedinak a negwiceg dwogka (PR 18. st)