najväčšmi prísl. v najväčšej miere, najviac, op. najmenej: n. sa bojí neúspechu
najväčšmi prísl. 3. st. k → veľmi
najväčšmi prísl. 3. st. k ▶ ↗ veľmi (ak sa vzťahuje na slovesný dej): človek n. zo všetkého potrebuje lásku; n. ho mrzela prehra; čo ti n. vyhovuje?; Povedal, že napriek všetkému ho najväčšmi zaujali fotografie ticha. [S. Rakús]
nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné • veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otca • najväčšmi • najviac • najviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča
2. p. najmä
najväčšmi 1. p. najviac 1 2. p. nadovšetko 1
najviac 1. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru (op. najmenej) • najviacej: najviac, najviacej záujemcov bolo z vidieka • maximálne (op. minimálne) • hovor. maximum (vyjadruje najväčšiu možnú mieru, najväčší možný počet; op. minimum): dostane maximálne, maximum päťtisíc korún • najväčšmi (vyjadruje najväčšiu mieru): najviac, najväčšmi sa jej páčia ruže • najčastejšie (veľmi často): najviac, najčastejšie chodieva do kina
2. p. nadovšetko 1 3. p. nanajvýš 2 4. p. zväčša 1
najväčšmi prísl. najviac, v najväčšej miere: Najväčšmi ho mrzí, že i mama tuší čosi. (Kuk.) Výtvarníctvo najväčšmi zaostávalo. (Al.)
najväčšmi prísl. (najväčmej) miest. strsl najviac: Ti si najväšmi kričäu (Sása REV); Najväčmej zaostáva ona (Králiky BB)