najlepšie prísl. 3. st. k → dobre
najlepšie -šieho s.
najlepšie čast.
najlepšie1 -šieho s. ▶ niečo, čo je najväčšmi prospešné, osožné ľuďom; čo je najväčšmi v súlade s ľudskosťou a mravnými hodnotami človeka, mimoriadne dobré: (to) n. z najlepšieho; priať, želať niekomu všetko n.; zriecť, vzdať sa najlepšieho; uspokojí sa len s najlepším je náročný; a n. na koniec; dostať z najlepšieho len odrobinky ◘ fraz. v najlepšom treba prestať je potrebné ukončiť činnosť vtedy, keď hrozí, že by mohla nadobudnúť negatívne vlastnosti a stratila by svoj pôvodný zmysel
najlepšie3 čast. ▶ vyjadruje presvedčenie hovoriaceho, že pri dodržaní podmienok uvedených vo výpovedi al. výraze sa plánovaný dej uskutoční: volať môžete dopoludnia, n. hneď ráno; Prísť na stanicu minimálne pol hodinu pred odchodom vlaku. Najlepšie tak hodinu, aby ste mali istotu, že vlak naozaj stihnete. [Slo 2002]
najlepšie2 prísl. 3. st. k ▶ ↗ dobre1: vedieť niečo n. zo všetkých; postarať sa o pacienta čo n.; ako n. obstáť na pohovore?; chodí n. oblečená, pripravená; n. si rozumie s bratom; n. sa cíti v sukni rada nosí sukne; n. urobíš, keď poslúchneš; nemá sa (práve) n. má sa zle, nedarí sa mu; nezachoval sa n. najvhodnejšie ◘ parem. kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie netreba sa tešiť predčasne; všade dobre, [ale] doma najlepšie; zakázané ovocie najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje