Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
najesť sa ‑je ‑jedia ‑jedz! ‑jedol ‑jedený dok.

najesť sa -je sa -jedia sa najedz sa! -jedol sa -jedla sa -jediac sa -jedený -jedenie (sa) dok.

najedený -ná -né 2. st. -nejší príd.ktorý sa nasýtil a nepociťuje hlad; ktorý nehladuje; syn. nasýtený, sýty; op. nenajedený, hladný, lačný: ich deti chodia vždy čisté a najedené; Čo plánujete urobiť, aby boli ľudia na svete šťastnejší, najedenejší a so strechou nad hlavou? [NB 2006] ▷ ↗ i najesť sa


najesť sa -je sa -jedia sa najedz sa! -jedol sa -jedla sa -jediac sa -jedený -jedenie (sa) dok. (ø; čoho; ako) ▶ ústami prijať potravu v dostatočnom množstve na prekonanie hladu; zjesť nejaké jedlo, nasýtiť sa: dosýta, poriadne, výdatne, výborne, kráľovsky sa n.; n. sa teplej polievky, chleba, slaniny; ísť sa n. do reštaurácie; dá sa tam slušne, kvalitne a lacno n.; dajú ti n., dostaneš n. poskytnú ti stravu; nech si sadnú a v pokoji sa najedia; len sa dobre najedz!; stačilo ti, najedla si sa?; keď sa najedol, ľahol si spať; správne je n. sa do polosýta; Kováč hneď pribehol, lebo sa tešil, že sa už raz konečne naje. [Sln 1974]fraz. najesť sa ako na hodoch al. najesť sa ako sedliak na hody/na Vianoce veľmi dobre, poriadne, výdatne sa nasýtiť; expr. najesť sa bláznivých húb správať sa pochabo, samopašne; najesť sa, čo hrdlo ráči zjesť ľubovoľné množstvo rôznorodej stravy; najesť sa do prasknutia priveľmi sa nasýtiť, prejesť sa; z toho sa nenaješ to neprináša osoh, to nie je výhodné pre praktický život


nenajedený -ná -né príd. 1.ktorý nejedol, pociťujúci hlad, hladný; syn. hladný; op. najedený, sýty: prišiel na tréning n.; Vadievali sme sa, ale aké zvady! Nenajedený človek je hlúpy, od hladu ohlúpol, preto sa mu chce vadiť. [V. Šikula]; Nenajedený chlap je peklo. [E. Urbaníková]
2. trochu expr. ▶ požadujúci čoraz viac, žiadostivý, nenásytný: čo ste takí chamtiví, nenajedení?
▷ ↗ i najesť sa

-esť/114508±5 23.06: verbá inf. dok. 39588 priniesť/6039 uviesť/5955 priviesť/3071 zaviesť/3024 preniesť/2049 odviesť/1556 uniesť/1378 najesť/1323 zniesť/1315 odniesť/1295 zjesť/1239 vyviesť/1020 predviesť/973 previesť/951 doviesť/926 vyniesť/826 zviesť/817 doniesť/800 vniesť/794 (42/4237)

najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

najesť sa, -je, -jedia, -jedol, -jedený, rozk. -jedz dok. (bezpredm. i čoho) nasýtiť sa jedlom, pokrmom: dobre, dosýta sa najesť; n. sa chleba, mäsa

najesť sa1 i najestiť sa dok. csl nasýtiť sa pokrmom, jedlom: Potom sa vau̯asi, chtorí idú pásť, najeďa̋ viháňäjú ofce na pastvu (Zázrivá DK); Prišlo sa z roboti s chotára a raz-dva bola polievka a každí sa najedov (V. Maňa VRB); Ňedala sa jéj do vóli najesť tá macocha (Semerovo HUR); Gazdzina íh zavolala, abi sa išli najescit (Brestovany TRN); Ta som sebe podrobila chľeba do mľika a najedla som śe (Torysa SAB); Najedľi me še, no a kukaľi me, že skadzi slunko vichadza (Brezina TRB)
F. najesť sa aš po gígeľ (Mošovce MAR), naesťi sa po gígeľ (Čelovce MK), naješč sä po gíráše (Sása REV) - po krk, veľmi; najeu̯ sa ako sedliag na Krašún (Rim. Píla RS), najedóv sa jag hornák na Vánoce (Lukáčovce HLO), tak sa najedél, že bi mu na bruse muchu zabil (Bošáca TRČ), najeu̯ sa, že mu išlo brucho prasknút (Bobrovec LM), najedél sa, až mu za uchom prasklo (Bošáca TRČ) - veľmi sa najedol; zo sľúbenieho sa naje iba blázon (Krivá DK) - sľub je neistá vec


najesť sa2 dok. miest. vsl expr. nahnevať sa, najedovať sa: Uš som śe dosc najedol (Spiš. Podhradie LVO); Ja mocno śe najedla, mocno, až mi śe tag žili trepotaľi! (Sobrance)

najesť sa dk
1. (čoho) (o ľuďoch) nasýtiť sa jedlom, pokrmom: jini pani dosti sie ryb najedali a oni (úradníci likavského hradu) nemohli sie jich najest (LISKOVÁ 16. st LP) nechceli ich jesť; giž sme se my nagedlj (ŠTÍTNIK 1697); chleba sem sa nagedou (KRUPINA 1742); expleo: dobre se nagesti (KS 1763); a kdiž se (Jánošíkovi junáci) najedli, potom tancovali, na gajdičkách sobe muziku drzali (ASL 1781);
x. pren nagess se teg dežmy (BARDEJOV 1673) omrzí ťa; abi sa (vaši protivníci) tess toho sirotskeho chleba nagedli (MS 1758) okúsili núdzu
2. čoho (o zvieratách) nažrať sa niečoho: zda se bit lew nagedzeny (GŠ 1758); stateček czele leto rosneg passe se nenagedel (s. l. 1764); kdiž se (holuby) nageda (krychovku), rukama ich pochytass (HK 18. st); najedať sa [-jé-, -jí-] frekv čoho veľa a často jedávať: jini pani dosti sie ryb najedali a oni (úradníci likavského hradu) nemohli se jich najest (LISKOVÁ 16. st LP); když sme se nagjdali chleba do sytosti (SP 1696); edo usqve affatim: nagjdám se (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

kde som sa najedol j'ai mangé
mať možnosť najesť sa avoir la possibilité de s'alimenter
najedol sa a zaspal il mangea et s'endormit

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu