Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sssj sss ma

najbližší1 -šia -šie príd. 1. 3. st. k ▶ ↗ blízky1: hľadať n. bankomat; prísť po najbližšiu odbočku; oddýchnuť si na najbližšom odpočívadle; Krnáč sa ho spýtal, kde je tu najbližšia reštaurácia, a dodal, že tu niekde nablízku často večeriaval. [J. Johanides]
2.ktorý je v bezprostrednom príbuzenskom al. priateľskom vzťahu s niekým: n. príbuzný; n. priateľ; navštívili ho najbližší spolupracovníci; Ako najbližšia rodina sedeli za vrchstolom. [A. Habovštiak]; Nikomu neublížila, a teraz jej takto ublíži najbližšia bytosť. [R. Sloboda]
3.ktorý príde, bude, uskutoční sa ako prvý v poradí, nadchádzajúci, nasledujúci, budúci1: n. víkend má pršať; n. autobus ide o dve hodiny ďalší; aké sú vaše najbližšie plány?; cez najbližšiu prestávku si dáme kávu
fraz. expr. byť srdcu najbližší byť najviac obľúbenýparem. keď je núdza najvyššia/najväčšia, pomoc Božia najbližšia


najbližší2 -ších pl. m. ▶ tí, ktorí sú v bezprostrednom príbuzenskom al. priateľskom vzťahu, rodinní príslušníci al. blízki priatelia: upovedomiť o nehode najbližších; rozlúčiť sa s najbližšími; Boli však ťažké časy, že do istých vecí ľudia nezasväcovali niekedy ani svojich najbližších. [A. Kostolný]; Priatelia a najbližší mi pomôžu do vlaku. [Š. Žáry]

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie

Morfologický analyzátor

blízky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) blízky; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízkeho; (o) blízkom; (s) blízkym;

(štyria) blízki; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízkych; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jeden) bližší; (bez) bližšieho; (k) bližšiemu; (vidím) bližšieho; (o) bližšom; (s) bližším;

(dvaja) bližší; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližších; (o) bližších; (s) bližšími;


(jeden) najbližší; (bez) najbližšieho; (k) najbližšiemu; (vidím) najbližšieho; (o) najbližšom; (s) najbližším;

(dvaja) najbližší; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližších; (o) najbližších; (s) najbližšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) blízky; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízky; (o) blízkom; (s) blízkym;

(štyri) blízke; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízke; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jeden) bližší; (bez) bližšieho; (k) bližšiemu; (vidím) bližší; (o) bližšom; (s) bližším;

(dva) bližšie; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližšie; (o) bližších; (s) bližšími;


(jeden) najbližší; (bez) najbližšieho; (k) najbližšiemu; (vidím) najbližší; (o) najbližšom; (s) najbližším;

(štyri) najbližšie; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližšie; (o) najbližších; (s) najbližšími;


ženský rod

(jedna) blízka; (bez) blízkej; (k) blízkej; (vidím) blízku; (o) blízkej; (s) blízkou;

(dve) blízke; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízke; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jedna) bližšia; (bez) bližšej; (k) bližšej; (vidím) bližšiu; (o) bližšej; (s) bližšou;

(štyri) bližšie; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližšie; (o) bližších; (s) bližšími;


(jedna) najbližšia; (bez) najbližšej; (k) najbližšej; (vidím) najbližšiu; (o) najbližšej; (s) najbližšou;

(štyri) najbližšie; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližšie; (o) najbližších; (s) najbližšími;


stredný rod

(jedno) blízke; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízke; (o) blízkom; (s) blízkym;

(štyri) blízke; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízke; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jedno) bližšie; (bez) bližšieho; (k) bližšiemu; (vidím) bližšie; (o) bližšom; (s) bližším;

(tri) bližšie; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližšie; (o) bližších; (s) bližšími;


(jedno) najbližšie; (bez) najbližšieho; (k) najbližšiemu; (vidím) najbližšie; (o) najbližšom; (s) najbližším;

(štyri) najbližšie; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližšie; (o) najbližších; (s) najbližšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor