Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

najať, najať si -jme -jmú dok.

1. vziať do nájmu, prenajať si: n. si záhradu, n. taxík

2. na istý čas zjednať za plácu (na prácu ap.): n. murárov na stavbu; n-tý vrah

expr. robiť (niečo) ako n-tý (príliš) horlivo, veľa;

nedok. najímať, najímať si -a

// najať sa v min. prijať prácu na istý čas za plácu: n. sa za paholka;

nedok. najímať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
najímať, najímať si ‑a ‑ajú nedok.; najímať sa

najať, najať si -jme (si) -jmú (si) -jmi (si)! -jal (si) -jmúc (si) -jatý -jatie (si) dok. 1. (koho, čo (na čo, do čoho)) ▶ prijať na istý čas, s istým cieľom do zamestnania al. na vykonanie práce za vopred dohodnutú odmenu: n. (si) ľudí na prácu; n. si súkromnú firmu na vykonanie kontroly; najala si najlepšieho právnika; najali si bezpečnostnú službu; najal (si) robotníkov na stavbu domu; dal sa najať do služby; Nechodil do hory stínať stromy, lebo ho najali na inú robotu. [A. Habovštiak]
2. iba najať si (čo (od koho, u koho)) ▶ vziať na istý čas do užívania, prenajať si: n. si taxík; najmem si od plavebnej správy motorový čln; od starého známeho si najal kone; najal si loď, lietadlo; Najmú si byt vo štvrti so starými ošarpanými domami. [A. Pauliny]; Najali si priestory u bývalého zamestnávateľa, ktorému klesala výroba a uvoľňovali sa mu celé haly. [J. Čomaj]
nedok.najímať, najímať si


najať sa -jme sa -jmú sa -jmi sa! -jal sa -jmúc sa -jatý -jatie sa dok. (za koho; ako čo; na čo; do čoho) ▶ prijať na istý čas nejakú prácu al. vstúpiť do služby za vopred dohodnutú odmenu, zjednať sa: n. sa za opatrovateľku k deťom; n. sa do služby; n. sa na stavbu ako pracovná sila do kuchyne; najal sa na jednu bohatú farmu; Nenajala sa k nám za pomocnicu. [K. Lászlová]; V období, keď dozrievala tráva a keď sa klasy nalievali zrnom, najal sa za furmana. [P. Jaroš]nedok.najímať sa


najímať, najímať si -ma (si) -majú (si) -maj (si)! -mal (si) -majúc (si) -majúci (si) -maný -manie (si) nedok. 1. (koho, čo (na čo; do čoho)) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom do zamestnania al. na vykonanie práce za vopred dohodnutú odmenu: n. robotníkov, brigádnikov na sezónne práce, do roboty; firmy najímajú najlepšie talenty na trhu; n. si pomocníčku do domácnosti; n. si dobrého právnika; n. si na vysokohorské túry horských vodcov; mnohí ľudia si na stavbu domov najímajú stavebnú firmu; V období tureckých vojen vojakov najímali do služby v Uhorsku na určitý čas. [J. Skladaná]; Politické strany najímajú reklamné agentúry, alebo vytvárajú svoje vlastné. [Slo 2008]
2. obyč. najímať si (čo (od koho, od čoho)) ▶ brať na istý čas do užívania, prenajímať si: n. si byt, dom; n. si priestory na podnikanie; roľnícke družstvá si najímali od štátu vyše 80 percent poľnohospodárskej pôdy; Ľudia si najímali bričky. [Š. Žáry]; Nemusíte si najímať limuzínu, aby ste urobili správny dojem. [InZ 2000]
dok.najať, najať si


najímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok. (za koho; ako kto; na čo; do čoho) ▶ prijímať na istý čas nejakú prácu al. vstupovať do služby za vopred dohodnutú odmenu, zjednávať sa: n. sa do služby; n. sa ako šofér; mnohí sa najímali za žoldnierov; cez leto sa najímal ako pltník; Ešte však všeličo porobil, najímal sa na príležitostné, najmä sezónne práce - najradšej chodil robiť na štátne majetky. [L. Ballek]; Variagovia neboli Rusi, ale dávali sa Rusmi najímať do vojenskej služby. [HR 2002]dok.najať sa

najímať p. verbovať 1


verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

najať, -jme, -jmú, -jatý, rozk. -jmi dok. (koho, čo) prijať na istý čas za dohodnutú odmenu do služby (o človeku) al. do používania (o veci al. o zvierati): n. si murára, byt; Ľudí najmeme a dáme sa do roboty. (Hor.) Musí jej najať kuchárku. (Ondr.)

hovor. robí (niečo) akoby ho najal, ako najatý príliš usilovne, veľa;

nedok. najímať, -a, -ajú

|| najať sa (za koho, bezpredm.) prijať nejakú prácu na určitý čas a za dohodnutú odmenu, dať sa do služby: Najal sa (Mišo) za paholka. (Taj.) Najala sa i stará Pôstková. (Taj.);

nedok. najímať sa


najímať p. najať

Morfologický analyzátor

najímať nedokonavé sloveso
(ja) najímam VKesa+; (ty) najímaš VKesb+; (on, ona, ono) najíma VKesc+; (my) najímame VKepa+; (vy) najímate VKepb+; (oni, ony) najímajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) najímal VLesam+; (ona) najímala VLesaf+; (ono) najímalo VLesan+; (oni, ony) najímali VLepah+;
(ty) najímaj! VMesb+; (my) najímajme! VMepa+; (vy) najímajte! VMepb+;
(nejako) najímajúc VHe+;
nagímať nagímať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor