naivný príd.
1. prostoduchý (ako dieťa), detinský, málo dôvtipný: n. človek; n-á otázka
2. n-é umenie, maliarstvo od neškolených umelcov, insitné;
naivne prísl.: n. sa vypytovať;
naivnosť -i ž.
1. iba jedn. k naivný
2. niečo naivné: rozprávať n-i
naivne 2. st. -nejšie prísl.
naivne 2. st. -nejšie prísl. ▶ prejavujúc jednoduchosť, detskú prirodzenosť v myslení, konaní; naivným, priveľmi dôverčivým spôsobom, dôverčivo: n. veriť každému; n. naletieť podvodníkovi; detsky n. sa na všetko vypytoval; n. si myslela, že všetko zvládne sama; Dokážem svoju nevinu, domnieval som sa naivne. [J. Lenčo]; Ostatné ženy [hrdinky] pôsobia zmierlivejšie, ale aj naivnejšie a charakterovo jednoduchšie. [Týž 2010]
naivný príd. ‹f› detsky prostý, bezprostredný, jednoduchý, nestrojený, nenútený: n. človek, n-á otázka; výtv. naivné umenie vytvárané neškolenými umelcami, charakteristické detailným realizmom;
naivne prísl.
naivný príd. prirodzene, detský jednoduchý v myslení a konaní, prostoduchý: n. človek, n-é myslenie, n-á otázka, odpoveď; filoz. n. realizmus;
naivne prísl.: hovoriť, spytovať sa n.;
naivnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niekoho (niečoho) naivného: n. dieťaťa;
2. niečo naivné: povedať n.