naivný príd.
1. prostoduchý (ako dieťa), detinský, málo dôvtipný: n. človek; n-á otázka
2. n-é umenie, maliarstvo od neškolených umelcov, insitné;
naivne prísl.: n. sa vypytovať;
naivnosť -i ž.
1. iba jedn. k naivný
2. niečo naivné: rozprávať n-i
naivný -ná -né 2. st. -nejší príd.
naivný -ná -né príd. ⟨fr.⟩ 1. 2. st. -nejší ▶ nemajúci s niečím nijakú skúsenosť; málo obozretný, ľahko dôverujúci, dôverčivý, prostoduchý: nevinné naivné dieťa; osud, príbeh naivného dievčaťa; byť neuveriteľne, neskutočne, priveľmi n.; nebuď naivná!; vtedy bol ešte mladý, neskúsený a n.; Nuž a ja som bol ešte naivnejší ako taký vzpierajúci sa prváčik. [V. Bednár]; Mira je vo vyššom ročníku a je menej naivná. [R. Sloboda] 2. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa prostomyseľným a dôverčivým prístupom ku skutočnosti; svedčiaci o neschopnosti reálne a dostatočne kriticky uvažovať; syn. detinský; op. reálny, triezvy, vecný: n. pohľad na svet; naivné dievčenské sny; mať o niečom naivné až idealistické predstavy; je príliš naivné domnievať sa, že... je hlúpe; robiť naivné chyby; vysmiať sa kamarátovej naivnej dôverčivosti; Neskazeným, naivným srdcom túžil po žene čistej, hodnej lásky. [Ľ. Zúbek] počestným, bezúhonným; Trpezlivo odpovedal na moje naivné otázky. [I. Štrpka] 3. pejor. ▶ nemajúci potrebnú úroveň, hodnotu, hĺbku, poňatý príliš zjednodušujúcim spôsobom, hlúpy, plytký, povrchný: n. text; Lacná, naivná a primitívna inscenácia. [D. Kováč]; Môj prvotný plán a predstava púte boli naivné a nedomyslené. [J. Lenčo]; Divácky neúspech zavinilo čiastočne i naivné, schematické libreto. [I. Izakovič] 4. výtvar. ▶ tvoriaci na základe prirodzeného talentu; založený na spontánnom prejave, stvárnení, neškolený, laický; syn. insitný: obrazy naivných maliarov z Kovačice; naivné umenie ◘ fraz. byť naivný ako dieťa mať myslenie, správanie dieťaťa, byť dôverčivý, neočakávať zákernosť od ľudí; naivná viera nepochybujúca, úprimná, pevná dôvera v niečo, v niekoho
naivný príd. ‹f› detsky prostý, bezprostredný, jednoduchý, nestrojený, nenútený: n. človek, n-á otázka; výtv. naivné umenie vytvárané neškolenými umelcami, charakteristické detailným realizmom;
naivne prísl.
dôverčivý ktorý ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. nedôverčivý, opatrný) • ľahkoverný: je dôverčivá, ľahkoverná • zried. dôverivý • zastar. dôverlivý • neopatrný: výsledok dôverčivého, neopatrného správania, prístupu • naivný • detinský • detský: zlákať naivné deti; mať detinský, detský pohľad; detinská, detská povaha
idealistický 1. zaujatý za ideály, plný nadšenia, nepoznajúci skepsu; svedčiaci o takom založení • zried. ideálny: idealistická, ideálna duša; idealistický, ideálny postoj k životu (op. materialistický) • nadšený • zapálený (op. chladný, zdržanlivý): nadšená, zapálená mládež • nezištný (op. zištný, ziskuchtivý): vždy sa nájde pár idealistických, nezištných nadšencov za dobrú vec • romantický • naivný (vnímajúci svet, veci, vzťahy a pod. lepšie, ako sú v skutočnosti; op. pragmatický, realistický, skeptický) • expr. ružový: romantické, naivné videnie skutočnosti; naivné, ružové predstavy
2. p. duchovný1 2
naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľný • prostoduchý • prostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázky • detinský • detský • kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný čin • pejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť
p. aj dôverčivý; prostý 1
2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolený • neučený • laický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenie • insitný: výstava insitných maliarov • náturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár
prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
2. p. holý 4
naivný príd. prirodzene, detský jednoduchý v myslení a konaní, prostoduchý: n. človek, n-é myslenie, n-á otázka, odpoveď; filoz. n. realizmus;
naivne prísl.: hovoriť, spytovať sa n.;
naivnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niekoho (niečoho) naivného: n. dieťaťa;
2. niečo naivné: povedať n.