Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

nahustiť -sť/-i! dok.

1. odb. hustením naplniť, napumpovať: n. pneumatiku;

pren. hovor. expr. n. do niekoho niečo nástojčivo navravieť, vtĺcť

2. hovor. (husto) nahromadiť: n-ené informácie;

nedok. nahusťovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nahustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.

nahustiť -tí -tia nahusti/nahusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

nahustený -ná -né 2. st. -nejší príd. hovor. ▶ priveľmi plný, naplnený do krajnosti; nasledujúci v tesnej nadväznosti s malými časovými odstupmi, nabitý: n. program; nahustené zápasy; mať poriadne n. kalendár; prežiť n. záver týždňa; kratšie a nahustenejšie intervaly liniek; Prednášky sú cenné, len niekedy nahustené. [Vč 1989] ▷ ↗ i nahustiť


nahustiť -tí -tia nahusti/nahusť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo (čím)) ▶ pumpovaním, hustením vzduchu naplniť niečo do požadovanej tvrdosti, napumpovať; syn. nafúkať: n. pneumatiky vzduchom, inertným plynom; n. rezervné koleso; nesprávne nahustené duše bicykla; nahustenie športových lôpt; Dnes si ich [galusky] silnejšie nahustil, lebo majú ísť po dobrých cestách. [R. Moric]
2. hovor. (čo) ▶ usporiadať niečo vo väčšom počte a v rýchlom slede jedno za druhým, (neprimerane) naplniť, zhustiť: Čas nahustil udalosti. [P. Holka]; Jednotlivé stanice sa snažia nahustiť čo najviac divácky atraktívnych programov. [InZ 2002]
3. hovor. expr. (do koho čo/s vedľajšou vetou) ▶ neustálym opakovaním naučiť niekoho niečo al. presvedčiť niekoho o niečom často lživom, nezmyselnom: nahustil doňho, že potrebuje primeranejšiu spoločnosť; Nahustili tam do neho veci, z ktorých si sám nevie vybrať. [A. Baláž]; Nech by do nej nahustila siahy zlostných rečí, Markovi je to jedno. [P. Andruška]
fraz. nahustiť niekomu niečo do hlavy a) presvedčiť niekoho o niečom nepravdivom b) naučiť niekoho niečo
nedok. k 1, 2nahusťovať, k 1, 3hustiť


nahusťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ pumpovaním, hustením vzduchu napĺňať niečo do požadovanej tvrdosti; syn. nafukovať: n. pneumatiky; nafukovacia vložka debnenia sa nahusťuje kompresorom
2. hovor. (čo) ▶ usporadúvať niečo vo väčšom množstve v rýchlom slede jedno za druhým, neprimerane napĺňať: n. program; nemožno donekonečna n. kalendár; Autor tieto informácie nevyhodnocoval, ale ich svojvoľne nahusťoval. [Sme 2009]
dok.nahustiť

nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieťnaviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvonavnadiťnalákaťnavdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišliprehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učilhovor. nakriatnuťexpr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačkuhovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

2. nanútiť mienku • navravieťnarozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanieexpr.: nahútaťnahúsťnahučaťnahúkaťnatrúbiťnatúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasilaexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestusubšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

4. p. narozprávať


nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


nahustiť 1. p. nahromadiť 2. p. narozprávať


narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nahustiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti (čo)

1. tech. naplniť zhusteným plynom (obyč. vzduchom), nafúkať: n. pneumatiku;

2. hovor. husto nahromadiť, poklásť, postaviť ap.;

nedok. nahusťovať, -uje, -ujú

nahust'iť nahust'iť
a nahustí sa na tlak et est gonflé à la pression
nahustí na tento tlak est gonflé à cette pression
tohto predpisu a nahustí sa du présent règlement et est gonflé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu