nahrubo prísl.
1. na hrubšie kúsky, hrubo, op. natenko: pokrájať rezance n.
2. v hrubých črtách, neúplne, zhruba: opracúvať (drevo) n.
nahrubo, pís. i na hrubo prísl.
hrubo 2. st. -bšie prísl. 1. ▶ na pomerne veľkú hrúbku; tvoriac vrstvu, ktorá je väčšia, hrubšia, ako je bežné; syn. nahrubo, silno; op. tenko: h. tkaná látka; h. nakrájané zemiakové lupienky; h. nanesená vrstva mejkapu; h. namaľované pery; h. vláknité mäso; h. natrieť chlieb maslom; h. podčiarknuť dátum v kalendári; Žily na krku hrubo navreli. [P. Jaroš] 2. ▶ na väčšie kúsky al. čiastočky; syn. nahrubo; op. jemne: h. nasekaná cibuľa; h. podrvené korenie; h. mletá mäsová zmes 3. ▶ so zvýraznenou tlačou; tučným typom písma; syn. tučne: h. vyznačené položky, informácie, pokyny; text s h. vytlačeným nadpisom 4. ▶ čiastočne, nie úplne do detailov (týkajúc sa obyč. povrchu, ktorý je na dotyk nerovný, drsný); syn. nahrubo: h. opracovaný kameň; h. okresané drevo; h. omietnuté steny; pren. Teraz som videl jeho tvár: bola široká, hrubo otesaná tvár, červená a spotená. [V. Mináč] tvár s hrubými, ostrými črtami 5. ▶ (o hlase, o zvuku) ozývajúc sa hlboko, nízko, temne; op. jemne, tenko: h. znejúci hlas; pes začal h. brechať; Mne je jedno, či spievam hrubo alebo tenko, len stredne sa mi nedá. [K. Jarunková] 6. ▶ (o reči, o správaní človeka) bez citu, taktu, jemnosti; syn. bezohľadne, surovo, tvrdo: h. sa osopiť na ženu; h. uraziť priateľa; h. zaobchádzať so psom; h. niekomu nadávať hrubými, neslušnými slovami; Keď sa dievča správa hrubo, nie je pravdivo príťažlivé. [P. Hudák] 7. ▶ v hlavných, hrubých črtách, bez podrobností; syn. zhruba, približne, všeobecne; op. detailne, podrobne: h. načrtnúť svoje ďalšie plány; h. vypracovaný návrh zmluvy; uvedené údaje sú len h. orientačné 8. ▶ vo veľkej, podstatnej miere, veľmi vážne; bezočivo, opovážlivo: h. skreslené výroky; zamestnanec h. porušil pracovnú disciplínu; h. zanedbávať povinnosti; Trestné činy hrubo narušujú občianske spolužitie. [Pd 2002] ▷ na hrubo ↗ nahrubo
nahrubo, pís. i na hrubo prísl. 1. ▶ na veľké časti, na veľké kusy; na hrubé plátky; op. najemno, natenko: n. nastrúhať jablká; n. posekané orechy; n. mletá klobásová bravčová zmes; n. nakrájaný syr; do plnky pridáme dve lyžice na hrubo pomletých mandlí 2. ▶ tak, aby sa zachovalo väčšie množstvo nanášanej látky, na pomerne veľkú hrúbku, v hrubšej vrstve; op. natenko: n. si nakrémovať ruky; krajec chleba si n. natrel maslom; Keď chcem niekam vyraziť, musím sa poriadne nahrubo nalíčiť. [Sme 1994] 3. ▶ základným, veľmi jednoduchým spôsobom, bez dôkladnej úpravy: n. opracovaná doska; n. vytesané nápisy na skale; n. stiahnutá omietka sa nechá vyzrieť; n. načrtnúť tvary postáv v základných líniách; Hrad bol vybudovaný z obrovských, nahrubo otesaných balvanov. [J. Lenčo]
čiastočne vyjadruje okolnosť čiastočnosti, neúplnosti, z jednej časti, nie úplne (op. úplne, celkom) • sčasti • sčiastky • neúplne: čiastočne, sčasti sa podarilo dobehnúť zameškané; sčiastky má pravdu; pracovať v čiastočne, neúplne osvetlenej miestnosti • spola • spoly • spolovice: čiastočne, spola usušenú trávu naložili na vlečku; spolovice udusené mäso dopiekla v rúre • napolo • napoly • odpoly • zastar. odpol: čiastočne, napolo omráčený zostal ležať na zemi; hovorí to napoly žartom, napoly vážne • nahrubo • zhruba: drevo treba najprv čiastočne, nahrubo opracovať; repa sa musí zhruba očistiť od blata
p. aj napoly 2
hrubo 1. s pomerne veľkým prierezom (telesa), s veľkou hrúbkou (op. tenko) • nahrubo (op. natenko): hrubo, nahrubo pokrájaná saláma; hrubo, nahrubo nanášať farbu • zhruba • zried.: zhrúbe • zhrúbky: škáry boli hrubo, zhruba zahádzané maltou; chlieb si natrel lekvárom na palec zhrúbe, zhrúbky • hovor.: silno • silne: silno napadlo snehu • nár.: hrúbä • zhrúbä (Vansová, Šoltésová) • expr. hrubočizne (veľmi hrubo)
2. s hrboľatým povrchom, na hrboľatý povrch; obsahujúc väčšie kúsky, čiastočky, na hrubšie kúsky (op. hladko, jemne) • nahrubo • drsno • drsne: hrubo, nahrubo, drsno opracovať súčiastky; hrubo, nahrubo zomletá káva • zhruba: hrubo, zhruba ohobľovaná doska
3. v hlavných, hrubých črtách (op. detailne) • nahrubo • zhruba • všeobecne: hrubo, nahrubo načrtnúť ciele vzdelávania; zhruba, všeobecne predstaviť úlohy základného výskumu • približne (nie celkom presne): približne zopakoval, čo povedal predtým
4. p. tvrdo 3 5. p. ťažko 2
porov. aj hrubý 2
nahrubo 1. p. hrubo 1–3 2. p. čiastočne
1. na hrubé kusy; tak, že sa vytvorí hrubá vrstva: pokrájať n.; Chlieb natrela nahrubo čerstvým maslom. (Švant.)
2. tech. neúplne, zhruba: opracovať súčiastku n.
nahrubo prísl. 1. strsl, zsl nie jemne, hrubšie, zrnito: Dág nahrubo zomleli tú múku (Teplý Vrch RS); Kukurica bívá nahrubo zešrotuvaná, kec sce robid gerhen, mosí šrod osát (Brestovany TRN) 2. na väčšiu vrstvu: Ja̋ len nahrubo rád maslo na chleba (Kameňany REV) 3. teplo, teplejšie: Kebi son sa bola oblékla nahrubo, bola bich skapala ot ťepla (Mojmírovce NIT) 4. kováč. zhruba, neúplne L. potkova nahrubo (Prochot NB) - neopracovaná podkova
nahrubo prísl na väčšie, hrubšie kúsky, op. nadrobno: yačmen nahrubo zemlety (OR 1672); wssecko spolu pokrageg a nahrubo utlč (RT 17. st); do teg wody nahrubo utlucženich sazy vsypat (RP 18. st)