Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nahovoriť dok.

1. rečou naviesť na niečo: n. priateľa na výlet; n. niekoho, aby odcestoval

2. nanútiť mienku, navravieť, narozprávať: čo mi to chceš n.?

3. narozprávať (význ. 1): ľudia všeličo n-ia; veľa toho nen-í je málovravný

4. hovor. sprostredkovať al. nadviazať vážnu známosť: n. niekomu nevestu, n. si ženícha

5. povedať (prejav), prehovoriť na zvukový záznam;

nedok. k 1, 2, 4, 5 nahovárať -a: nič si nen-aj!

// nahovoriť sa veľa a často hovoriť, narozprávať sa: koľko sa o nej n-l!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nahovárať ‑a ‑ajú nedok.

nahovárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


nahovárať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -ranie si nedok.

nahovárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ slovami, presviedčaním ovplyvňovať niekoho, aby niečo robil, aby nejako konal, prehovárať, navádzať: n. svedkov na krivú výpoveď; n. dcéru, aby študovala na vysokej škole; sestry ju nahovárali, aby sa rozviedla; nahováranie iného na zlo; Nahováraš ma na útek? [J. Fekete]; Chceš to skúsiť? - nahováral príbuzného. [E. B. Štefan]
2. (komu čo/s vedľajšou vetou) ▶ vnucovať niekomu istú predstavu; hovoriť niekomu nepravdivé, skreslené informácie; syn. hovoriť, navrávať: stále mi nahovára, že všetko dobre dopadne; prečo mu niečo také nahovárate?; nahováral mi, že nie som dosť dobrý; čosi mi nahovára, že... mám isté tušenie, intuitívne cítim
dok.nahovoriť


nahovárať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -ranie si nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ utvárať si nesprávny úsudok, podliehať mylným predstavám, myslieť si; syn. navrávať si, namýšľať si: n. si, že sa niečo samo zmení; nebudeme si nič n. budeme sa pozerať na vec triezvo, rozumne; nahováraš si, že to nie je tvoj problém; nenahovárajte si, že sa vám nedarí; Verte mi, ja osobne proti vám nič nemám, zbytočne si nahovárate, že som voči vám zaujatý. [D. Mitana]; Ženy si často nahovárajú, že chlapa vychovajú alebo zmenia. [BŽ 2008]
2. hovor. (koho) ▶ uchádzať sa o priazeň, citovú náklonnosť, získavať si do ľúbostného vzťahu: začal si n. susedovu dcéru; nahovára si ju už dosť dlho; nahováranie dievčaťa
dok.nahovoriť si


nahovoriť -rí -ria nahovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ slovami, presviedčaním ovplyvniť niekoho, aby niečo urobil, aby sa na niečo podujal, prehovoriť, naviesť: n. kolegov na výlet do hôr; dali sme sa n. na spoluprácu; na toto ma nenahovoríš!; Popoludní som nahovorila muža, aby sme si išli zahrať stolný tenis. [A. Chudoba]; A či ho možno len tak ľahko nahovoriť na sobáš s rozmaznanou fiflenou? [LT 1999]
2. (komu čo (o kom); komu s vedľajšou vetou) ▶ vnútiť niekomu istú predstavu; povedať niekomu nepravdivé, skreslené informácie; syn. narozprávať, navravieť: čo sa mi to snažíš n.?; chcú mu n. samé nezmysly; mladým dievčatám nahovoria, že budú pracovať ako čašníčky alebo modelky, potom ich predajú; uverila tomu, čo jej nahovorili kamaráti; Viem si predstaviť, čo vám o mne nahovorili. [Ľ. Zúbek]
3. (čo o čom) ▶ povedať množstvo slov, veľa povravieť, porozprávať; syn. narozprávať, navravieť: ten toho veľa nenahovorí je mlčanlivý; o konflikte sa veľa popísalo a nahovorilo; Hoci my dvaja sme toho spolu dosť nahovorili, pre mňa je vlastne jediným človekom, s ktorým som sa mohla rozprávať. [E. Farkašová]
4. (koho, čo) ▶ prerozprávať do cieľového jazyka hovorené texty, dialógy filmových postáv al. komentáre k filmovému dokumentu, nadabovať; vytvoriť zvukovú nahrávku jazykového prejavu, načítať: n. postavu princeznej; n. komentár k dokumentárnemu filmu; všetky animované postavičky nahovorí jeden herec; hlavnú hrdinku nahovorila známa herečka
nedok. k 1, 2nahovárať


nahovoriť si -rí si -ria si nahovor si! -ril si -riac si -renie si dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ utvoriť si nesprávny úsudok, nadobudnúť mylné presvedčenie o niečom, vsugerovať si; syn. navravieť si, namyslieť si: chcel si n., že sa to dobre skončí; nedajte si n. pocit viny; to si si iba nahovorila, nie je to pravda; Pokúšala sa nahovoriť si, že sa jej to len zdá. [K. Lászlová]
2. hovor. (koho) ▶ získať si do ľúbostného vzťahu: n. si dievča; Ak sem prídu nejakí fešáci, ešte si aj my niekoho nahovoríme. [V. Švenková]; najlepší z Výhrevne dúfali, že sa im predsa len pošťastí nahovoriť si váženú ženu. [J. Johanides]
nedok.nahovárať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciupresviedčaťzískavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranuhorliť: agitovať, horliť za dobrú veckortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehováraťnahováraťnavrávať (na niečo)


dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


nahovárať si p. dvoriť


vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegovúčinkovaťmať účinokpôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človekanahováraťnavádzaťnabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky


zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nahovárať p. nahovoriť


nahovoriť, -í, -ia dok.

1. (koho na čo) ovplyvniť niekoho, aby niečo urobil, naviesť, zviesť rečami: I nahovoril ju, aby odišla s ním. (Jégé); n. niekoho na zlý skutok;

2. (komu čo) nanútiť niekomu nejakú mienku, presvedčiť niekoho rečou, navravieť: Vám tu chcú nahovoriť, že ruský národ chcel dakoho napadnúť. (Tat.)

3. (čo o kom, o čom) pohovoriť, porozprávať, narozprávať: n. o niekom niečo zlého;

4. hovor. (koho komu) sprostredkovať manželstvo, známosť: Ľahko sa ženiť sedliackemu synkovi! I nevestu mu nahovoria. (Kuk.) nedok. k 1, 2, 4 nahovárať, -a, -ajú

nahovárať nedok. (nahvariac)
1. csl získavať, ovplyvňovať rečami, vnucovať niekomu svoj názor: Dĺho ma veru nahovárali (Párnica DK); Roki nám nahováraľi, že nám buďe ľepšie (Ležiachov MAR); Šva ho kelo nahovára̋š, ebi či daš kúpil, koj te nekce (Kameňany REV); Nahováral ma, abi son s ním išól do Rakús (Vištuk MOD); Madz ju furd nahvarala, že jej budze ľepši (Prakovce GEL); Barz me nahvaral, žebim tam ľem pošol (Dl. Lúka BAR); Na jarmoku buľi take faktore, co nahvariaľi, že to dobra krava (Kokšov-Bakša KOŠ); nahovárat na zlé (Lukáčovce HLO)
2. čiast. strsl, zsl chodiť za dievčaťom na vohľady (o mládencovi al. vdovcovi): Tag už muohou̯ ís ku ďieuke nahovárať (Párnica DK); Bou̯ hu gdovedz nahováraťi z autom (Svätoplukovo NIT); Šak son chodzil cez vaše Vinohradi okolo toho perišča do Bučán nahovárat (Hrnčiarovce n. Par. TRN)
3. čiast. csl sprostredkúvať známosť, manželstvo; pýtať za ženu pre niekoho: Na totka ma poslaľi nahováraď Maru (Párnica DK); Prišli nán diévku nahovárat (Bošáca TRČ); Aj moju sestru boli ťetka nahováraď za Joža, ale ňepochoďili, ňesťela ho (Lapáš NIT); Perši pošlu dajaku cetku nahvarac (Spiš. Štvrtok LVO)


nahovárať sa nedok. (nahvarac śe) dohovárať sa, dohadovať sa: Z blaznom śe ňetreba nahvarac (Studenec LVO); Nadejšla kontrola, ta śe nahvaraľi (Sobrance)


nahovárať si nedok. (nahvariac sebe)
1. namýšľať si: Nahovára si, že je najpekňejšia (Návojovce TOP)
2. presviedčať sa, upokojovať sa: Nahovárau̯ si, že ňeumreu̯, že ešťe tan volaďe žije (Návojovce TOP); Darmo son si nahovárav, že mi to lúpanie préjde, doščúlka son gramblaví (Bučany HLO)
3. získavať si dievča návštevami, chodiť na vohľady: Chlapec si chodzí nahovárad dzifča (Vištuk MOD); Chto ňema frajirečku, ňej sebe nahvara (Rožkovany SAB)


nahviarať p. nahovárať

nahovoriť [-hovor-, -hvar-] dk
1. koho naviesť na nej. čin; presvedčiť, prehovoriť niekoho: ya Ivaniss neprinuczeny ani prisyleny ani nahoworeny som syna sweho Martina oddielil (P. ĽUPČA 1509); Silassi ych nahwaril, že tam nigaki wogaci nebily (ĽUBOVEC 1691); malo chyby, že ma nenahoworiš na to, aby sem krestanom zostal (SJ 18. st)
2. čo veľa narozprávať, natárať: Bueh wie, čuo nahoworila (KRUPINA 1741); mrcha rečzi sy nachoworila (!) (KOŠECA 1750); co zleho naproti Lenitzte nahoworila stara Globkowa (s. l. 1779); Jano Holec hajtmanowj zle nahoworil (PONIKY 1793) urazil ho; nahovárať [-h(o)v-] ndk
1. k 1: (Martin Skolnik) gjch animowal a nahowaral, zebj za neho pracowalj (MOŠOVCE 1643); Palko gu nachwaral, aby do Polskeg posla (SPIŠ 1724); a ass-li bi se (vdovica Anča) nanho (dvorského) lapala, aby gu (svedok) nahowaral, zebi tu wec (otcovstvo) wolako zahladila a radneg na insseho wolakoho powiedala (M. UHERCE 1751); neposluchag tich, ktery ta zwadagu a nahowaragu, abis od otca odessel (MiK 18. st)
2. koho komu, koho za koho sprostredkúvať známosť, manželstvo niekomu s niekým: ma za muž nahowarala stara Ocžkayka za mladenca, ktery za Bistriezou bywa (KRUPINA 1699); (mládenec) pital ho, abi k teg osobi prissol, gu za geho manželku nahwaral (SJ 18. st); kterí panňe neb mláďencovi túto neb tehoto nahovarajú (BR 1785)

nahowárať nahowárať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu