nahovoriť dok.
1. rečou naviesť na niečo: n. priateľa na výlet; n. niekoho, aby odcestoval
2. nanútiť mienku, navravieť, narozprávať: čo mi to chceš n.?
3. narozprávať (význ. 1): ľudia všeličo n-ia; veľa toho nen-í je málovravný
4. hovor. sprostredkovať al. nadviazať vážnu známosť: n. niekomu nevestu, n. si ženícha
5. povedať (prejav), prehovoriť na zvukový záznam;
nedok. k 1, 2, 4, 5 nahovárať -a: nič si nen-aj!
// nahovoriť sa veľa a často hovoriť, narozprávať sa: koľko sa o nej n-l!
nahovárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
nahovárať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -ranie si nedok.
nahovárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ slovami, presviedčaním ovplyvňovať niekoho, aby niečo robil, aby nejako konal, prehovárať, navádzať: n. svedkov na krivú výpoveď; n. dcéru, aby študovala na vysokej škole; sestry ju nahovárali, aby sa rozviedla; nahováranie iného na zlo; Nahováraš ma na útek? [J. Fekete]; Chceš to skúsiť? - nahováral príbuzného. [E. B. Štefan] 2. (komu čo/s vedľajšou vetou) ▶ vnucovať niekomu istú predstavu; hovoriť niekomu nepravdivé, skreslené informácie; syn. hovoriť, navrávať: stále mi nahovára, že všetko dobre dopadne; prečo mu niečo také nahovárate?; nahováral mi, že nie som dosť dobrý; čosi mi nahovára, že... mám isté tušenie, intuitívne cítim ▷ dok. ↗ nahovoriť
nahovárať si -ra si -rajú si -raj si! -ral si -rajúc si -rajúci si -ranie si nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ utvárať si nesprávny úsudok, podliehať mylným predstavám, myslieť si; syn. navrávať si, namýšľať si: n. si, že sa niečo samo zmení; nebudeme si nič n. budeme sa pozerať na vec triezvo, rozumne; nahováraš si, že to nie je tvoj problém; nenahovárajte si, že sa vám nedarí; Verte mi, ja osobne proti vám nič nemám, zbytočne si nahovárate, že som voči vám zaujatý. [D. Mitana]; Ženy si často nahovárajú, že chlapa vychovajú alebo zmenia. [BŽ 2008] 2. hovor. (koho) ▶ uchádzať sa o priazeň, citovú náklonnosť, získavať si do ľúbostného vzťahu: začal si n. susedovu dcéru; nahovára si ju už dosť dlho; nahováranie dievčaťa ▷ dok. ↗ nahovoriť si
nahovoriť -rí -ria nahovor! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ slovami, presviedčaním ovplyvniť niekoho, aby niečo urobil, aby sa na niečo podujal, prehovoriť, naviesť: n. kolegov na výlet do hôr; dali sme sa n. na spoluprácu; na toto ma nenahovoríš!; Popoludní som nahovorila muža, aby sme si išli zahrať stolný tenis. [A. Chudoba]; A či ho možno len tak ľahko nahovoriť na sobáš s rozmaznanou fiflenou? [LT 1999] 2. (komu čo (o kom); komu s vedľajšou vetou) ▶ vnútiť niekomu istú predstavu; povedať niekomu nepravdivé, skreslené informácie; syn. narozprávať, navravieť: čo sa mi to snažíš n.?; chcú mu n. samé nezmysly; mladým dievčatám nahovoria, že budú pracovať ako čašníčky alebo modelky, potom ich predajú; uverila tomu, čo jej nahovorili kamaráti; Viem si predstaviť, čo vám o mne nahovorili. [Ľ. Zúbek] 3. (čo o čom) ▶ povedať množstvo slov, veľa povravieť, porozprávať; syn. narozprávať, navravieť: ten toho veľa nenahovorí je mlčanlivý; o konflikte sa veľa popísalo a nahovorilo; Hoci my dvaja sme toho spolu dosť nahovorili, pre mňa je vlastne jediným človekom, s ktorým som sa mohla rozprávať. [E. Farkašová] 4. (koho, čo) ▶ prerozprávať do cieľového jazyka hovorené texty, dialógy filmových postáv al. komentáre k filmovému dokumentu, nadabovať; vytvoriť zvukovú nahrávku jazykového prejavu, načítať: n. postavu princeznej; n. komentár k dokumentárnemu filmu; všetky animované postavičky nahovorí jeden herec; hlavnú hrdinku nahovorila známa herečka ▷ nedok. k 1, 2 ↗ nahovárať
nahovoriť si -rí si -ria si nahovor si! -ril si -riac si -renie si dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ utvoriť si nesprávny úsudok, nadobudnúť mylné presvedčenie o niečom, vsugerovať si; syn. navravieť si, namyslieť si: chcel si n., že sa to dobre skončí; nedajte si n. pocit viny; to si si iba nahovorila, nie je to pravda; Pokúšala sa nahovoriť si, že sa jej to len zdá. [K. Lászlová] 2. hovor. (koho) ▶ získať si do ľúbostného vzťahu: n. si dievča; Ak sem prídu nejakí fešáci, ešte si aj my niekoho nahovoríme. [V. Švenková]; Tí najlepší z Výhrevne dúfali, že sa im predsa len pošťastí nahovoriť si váženú ženu. [J. Johanides] ▷ nedok. ↗ nahovárať si
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciu • presviedčať • získavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranu • horliť: agitovať, horliť za dobrú vec • kortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehovárať • nahovárať • navrávať (na niečo)
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nahovárať si p. dvoriť
vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamou • vnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zveri • hovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovala • nabádať • podnecovať • ponúkať • vyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťaž • nahovárať • navrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výlet • zvádzať • navádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádež • hovor. expr.: lanáriť • poďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzku • verbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavu • mámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveď • nár. bastviť (Jesenský)
verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencov • najímať: najímanie dobrovoľníkov
2. naliehavo získavať agitáciou • nahovárať • navádzať • lákať • vábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavby • hovor. expr. lanáriť • slang. náborovať
vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegov • účinkovať • mať účinok • pôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človeka • nahovárať • navádzať • nabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
nahovárať p. nahovoriť
nahovoriť, -í, -ia dok.
1. (koho na čo) ovplyvniť niekoho, aby niečo urobil, naviesť, zviesť rečami: I nahovoril ju, aby odišla s ním. (Jégé); n. niekoho na zlý skutok;
2. (komu čo) nanútiť niekomu nejakú mienku, presvedčiť niekoho rečou, navravieť: Vám tu chcú nahovoriť, že ruský národ chcel dakoho napadnúť. (Tat.)
3. (čo o kom, o čom) pohovoriť, porozprávať, narozprávať: n. o niekom niečo zlého;
4. hovor. (koho komu) sprostredkovať manželstvo, známosť: Ľahko sa ženiť sedliackemu synkovi! I nevestu mu nahovoria. (Kuk.) nedok. k 1, 2, 4 nahovárať, -a, -ajú
nahovárať nedok. (nahvariac) 1. csl získavať, ovplyvňovať rečami, vnucovať niekomu svoj názor: Dĺho ma veru nahovárali (Párnica DK); Roki nám nahováraľi, že nám buďe ľepšie (Ležiachov MAR); Šva ho kelo nahovára̋š, ebi či daš kúpil, koj te nekce (Kameňany REV); Nahováral ma, abi son s ním išól do Rakús (Vištuk MOD); Madz ju furd nahvarala, že jej budze ľepši (Prakovce GEL); Barz me nahvaral, žebim tam ľem pošol (Dl. Lúka BAR); Na jarmoku buľi take faktore, co nahvariaľi, že to dobra krava (Kokšov-Bakša KOŠ); nahovárat na zlé (Lukáčovce HLO) 2. čiast. strsl, zsl chodiť za dievčaťom na vohľady (o mládencovi al. vdovcovi): Tag už muohou̯ ís ku ďieuke nahovárať (Párnica DK); Bou̯ hu gdovedz nahováraťi z autom (Svätoplukovo NIT); Šak son chodzil cez vaše Vinohradi okolo toho perišča do Bučán nahovárat (Hrnčiarovce n. Par. TRN) 3. čiast. csl sprostredkúvať známosť, manželstvo; pýtať za ženu pre niekoho: Na totka ma poslaľi nahováraď Maru (Párnica DK); Prišli nán diévku nahovárat (Bošáca TRČ); Aj moju sestru boli ťetka nahováraď za Joža, ale ňepochoďili, ňesťela ho (Lapáš NIT); Perši pošlu dajaku cetku nahvarac (Spiš. Štvrtok LVO)
nahovárať sa nedok. (nahvarac śe) dohovárať sa, dohadovať sa: Z blaznom śe ňetreba nahvarac (Studenec LVO); Nadejšla kontrola, ta śe nahvaraľi (Sobrance)
nahovárať si nedok. (nahvariac sebe) 1. namýšľať si: Nahovára si, že je najpekňejšia (Návojovce TOP) 2. presviedčať sa, upokojovať sa: Nahovárau̯ si, že ňeumreu̯, že ešťe tan volaďe žije (Návojovce TOP); Darmo son si nahovárav, že mi to lúpanie préjde, doščúlka son gramblaví (Bučany HLO) 3. získavať si dievča návštevami, chodiť na vohľady: Chlapec si chodzí nahovárad dzifča (Vištuk MOD); Chto ňema frajirečku, ňej sebe nahvara (Rožkovany SAB)
nahviarať p. nahovárať
nahovoriť [-hovor-, -hvar-] dk 1. koho naviesť na nej. čin; presvedčiť, prehovoriť niekoho: ya Ivaniss neprinuczeny ani prisyleny ani nahoworeny som syna sweho Martina oddielil (P. ĽUPČA 1509); Silassi ych nahwaril, že tam nigaki wogaci nebily (ĽUBOVEC 1691); malo chyby, že ma nenahoworiš na to, aby sem krestanom zostal (SJ 18. st) 2. čo veľa narozprávať, natárať: Bueh wie, čuo nahoworila (KRUPINA 1741); mrcha rečzi sy nachoworila (!) (KOŠECA 1750); co zleho naproti Lenitzte nahoworila stara Globkowa (s. l. 1779); Jano Holec hajtmanowj zle nahoworil (PONIKY 1793) urazil ho; nahovárať [-h(o)v-] ndk 1. k 1: (Martin Skolnik) gjch animowal a nahowaral, zebj za neho pracowalj (MOŠOVCE 1643); Palko gu nachwaral, aby do Polskeg posla (SPIŠ 1724); a ass-li bi se (vdovica Anča) nanho (dvorského) lapala, aby gu (svedok) nahowaral, zebi tu wec (otcovstvo) wolako zahladila a radneg na insseho wolakoho powiedala (M. UHERCE 1751); neposluchag tich, ktery ta zwadagu a nahowaragu, abis od otca odessel (MiK 18. st) 2. koho komu, koho za koho sprostredkúvať známosť, manželstvo niekomu s niekým: ma za muž nahowarala stara Ocžkayka za mladenca, ktery za Bistriezou bywa (KRUPINA 1699); (mládenec) pital ho, abi k teg osobi prissol, gu za geho manželku nahwaral (SJ 18. st); kterí panňe neb mláďencovi túto neb tehoto nahovarajú (BR 1785)