nahor prísl. smerom do výšky, hore, dohora, op. nadol: hľadieť, kráčať n.
nahor prísl.
nahor prísl. 1. ▶ smerom na vyššie položené miesto, smerom do výšky, k nebu; syn. dohora, hore; op. dole, dolu, nadol: driapať sa, šplhať sa, škriabať sa n.; teplý vzduch stúpa n.; cesta n. ↗ i fraz.; chodník sa kľukatí n.; chvost vlčiaka je na konci vykrútený n.; Kostolníkove ruky znova vyleteli nahor. [V. Šikula] 2. ▶ smerom k vyššej (číselnej, finančnej) hodnote, úrovni, pozícii a pod.; syn. hore; op. dole, dolu, nadol: zaokrúhliť číslo n.; upraviť konečnú sumu n.; ceny opäť išli prudko n.; veková hranica prvorodičiek sa posúva smerom n. ◘ fraz. cesta nahor úspech, postup v spoločenskom a kariérnom rebríčku; expr. vyšvihnúť sa nahor a) dosiahnuť vysoké spoločenské postavenie b) (v rámci športových súťaží) postúpiť v hodnotení, bodovať
dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými
2. p. hore 2, 3
dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom
2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor
hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu • vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj • tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady • zastar. tamhor (Laskomerský)
2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch • dohora • tahore • tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch • poet. vhor (Plávka)
3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohora • nahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu • tahore • tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore • poet.: vozvysok (Figuli, Chrobák) • vozvýš (Žáry) • vhor (Rázus)
nahor p. dohora 1, hore 3
nahor, prísl. smerom do výšky, hore, dohora: ísť, pozrieť sa n., posunúť niečo n.
nahor prísl. strsl, zried. jzsl smerom do výšky, na vyššie položené miesto, dohora, hore: Dolu zme zľeťeľi raz-dva, aľe nahor zme sa veru ťaško štveraľi! (Ležiachov MAR); Kec ca to vajco ve vode obrácilo nahor, tam malo žíbatko ten dzobáčik, že sa už híbe (Dechtice TRN)