nahonobiť dok. expr. nazhromaždiť (peniaze, majetok), našetriť, nagazdovať: n. si majetok
honobiť -bí -bia honob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. expr., trochu pejor. (čo; ø) ▶ cieľavedome nadobúdať, zhromažďovať, zhŕňať hmotné prostriedky so zámerom mať čo najviac a čo najmenej míňať: h. majetok, peniaze; celý život iba honobí pre deti; Vieš honobiť statky. [I. Hudec]; Budeme honobiť, kým sa nepretrhneme. [P. Kováčik]; Plátennícki gazdíkovia na nich hrdlačili, z ich potu si oni honobili velikánske majetky. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ nahonobiť
nahonobiť -bí -bia nahonob! -bil -biac -bený -benie dok. (čo) expr., trochu pejor. ▶ vlastným úsilím nadobudnúť, získať pre seba veľa hmotných prostriedkov; syn. nazhŕňať: n. si slušný, veľký, úctyhodný majetok; n. si peniaze, veľa peňazí; nahonobil si rozprávkové bohatstvo; radi sa pochvália luxusom, ktorý nahonobili; Len hlupák rozhadzuje to, čo s nevýslovnou námahou nahonobil. [J. Lenčo] ▷ nedok. ↗ honobiť
nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelanie • dostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenanie • zaobstarať si • obstarať si • zaopatriť si • zadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplom • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabát • vziať • zobrať • prísť • dôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k titulu • dosiahnuť • domôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznania • nahromadiť • nabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetok • expr.: nahonobiť • nazhonobiť • hovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazí • zdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si
nahonobiť p. nasporiť
nasporiť sporením nahromadiť (obyč. peniaze) • našetriť • ušetriť • usporiť: nasporili, našetrili na auto • hovor.: našporiť • našporovať • ušporiť • ušporovať • expr.: nahonobiť • zhonobiť: našporil si na dom, nahonobila si šperkov • nahospodáriť • nagazdovať • zgazdovať (nasporiť dobrým hospodárením): nagazdoval si slušný majetok • expr.: nastískať • naškriabať (nasporiť s ťažkosťami): horko-ťažko nastískal trochu peňazí • kniž. nastrádať: za život nastrádal pekné úspory • pejor.: nahrabať • nahabať • nazhŕňať • nazhrabúvať • nazhrabovať (nahromadiť obyč. nečestne): nahrabali veľké bohatstvo • pejor.: naskývražiť • naskupániť • nadržgrošiť • nažgrliť • nažgrlošiť (nasporiť pre lakomstvo, pre skúposť): za života naskývražil, nažgrlošil veľký majetok
ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniaze • hovor. ušporovať: ušporovať na byt • našetriť • nasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumu • hovor.: zošporiť • zošporovať • zašporiť • zašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenku • hovor.: zgazdovať • nagazdovať • zhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovali • zried. uhospodáriť: uhospodárené peniaze • prisporiť • hovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdoval • hovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárov • odložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisícku • expr.: nastískať • utisnúť • naskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazí • expr.: nahonobiť • nazhŕňať • nazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiť • nažgrliť
2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániť • ochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevom • hovor.: ušanovať • ušianať • zašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami
honobiť, -í, -ia nedok. expr. (čo i bezpredm.) zháňať, nadobúdať majetok: h. peniaze (Stod.); Stará sa o budúcnosť, zháňa, honobí. (Kuk.);
dok. zhonobiť i nahonobiť
nahonobiť, -í, -ia dok. expr. (čo, čoho) našetriť, nagazdovať, nasporiť: Prepil všetko, čo mu rodičia nahonobili. (Švant.) Do zemi schovával v živnostiach nahonobené groše. (Heč.)