nahnutý -tá -té príd.
nahnutý -tá -té príd. ▶ trochu vychýlený z pôvodnej polohy, zo zvyčajného vodorovného al. zvislého smeru; syn. nachýlený, naklonený; op. rovný, priamy: n. plot; nahnutá veža kostola; obávať sa nahnutých elektrických stĺpov; bol vysokej, trocha nahnutej postavy nahrbenej; Hlavná pláž, kilometre sa tiahnuca pod celým letoviskom, je lemovaná nahnutými borovicami. [Cs 1999] ▷ ↗ i nahnúť sa
kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté
nahnutý 1. p. naklonený 1 2. p. kritický2
naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlený • nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa • šikmý • zošikmený • nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina • vyklonený • vychýlený • hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá • navážený • navalený • prechýlený • pochýlený • zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok • sklonený • schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty • prihrbený • nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený • zohnutý • ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia) • nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu • ležatý: ležaté písmo
2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2
zhrbený ktorý je zohnutý v chrbte • prihrbený • prikrčený • nahrbený: stál tam zhrbený, nahrbený ako starec • hrbatý: chodí hrbatý • sklonený • naklonený • nahnutý • nachýlený • prihnutý: stále je sklonený, nahnutý nad knihami
nahnutý príd. csl naklonený, ohnutý: Maštáľka je už na jednu stranu nahnutá, tá uš každú chvíľu muože padnuť (Ležiachov MAR); Chodzí už celí nahnutí (Bošáca TRČ); Susedóv oreh bóv nahnutí na náž bok, mávav dobré škerce (Bučany HLO); Maš cali bog nahnuti na fure (Klčov LVO) F. ten už má u mňa nahnutuo, keď ňeveďeu̯ slovo dodržať (Ležiachov MAR) - už mu neverím; už_e to nahnuté, zmokneme (Brestovany TRN) - chystá sa pršať
nahnutý príd 1. trocha naklonený, nachýlený, nakrivený: podle prawidla linege rozumeg proste neb nahnute (KoB 1666); acclivus: nahnúty, neprykry; conflexus: ohnúty, nahnúty, nakryweny (KS 1763); (snopky ľanu) aby ze sspicamy hore staly, ale nahnute (WL 1789) 2. k čomu majúci sklon k niečomu, náchylný: kdo k gidlu a napogj, k užitku těla a k lože nahnutj gest (SK 1697)