Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nahnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním niekam dostať, zhromaždiť, vohnať, prihnať: n. statok do maštale

2. prihnať do blízkosti: n. poľovníkom zver

3. prinútiť niečo robiť al. byť v istej situácii: n. ľudí do roboty, do nešťastia

4. vyvolať, vzbudiť, spôsobiť: n. niekomu strach(u), hrôzu

// nahnať sa nahrnúť sa, prihnať sa: ľudia sa n-li do sály; krv sa mu n-la do hlavy

naháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ bežať za niečím, za niekým s cieľom chytiť, dolapiť, dostihnúť niečo, niekoho; rýchlym pohybom sa približovať k niečomu: n. motýle na lúke; pes s obľubou naháňa mačky; hráči na korčuliach naháňajú puk; naháňal ženu okolo stola; Keby sa, nedajbože, pod silnejším úderom dal na útek, darmo by ho naháňal, viac by ho nedohonil. [A. Habovštiak]
2. (koho) ▶ usilovať sa nájsť niekoho s cieľom zabrániť mu v istej činnosti, prenasledovať; syn. chytať, stíhať: polícia naháňa recidivistu; úspešné naháňanie zlodeja; Raz ma naháňala nemecká hliadka s vlčiakmi. [P. Kováčová]; Jemu vždy pripadol smutný údel - naháňať zbehov. [Š. Žáry]; Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali. [ľudová pieseň]
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním nútiť, pobádať niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. poháňať, súriť: n. ľudí do práce; kapitán naháňa cestujúcich na loď; naháňa chlapov, aby nanosili dreva; banka vás bude n. splatiť dlh; do všetkého ťa treba n.; všetci sú naháňaní do čoraz väčších výkonov; Ivan ma naháňal do sobáša aj do rôznych prác v byte. [N. Rappensbergerová]
4. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať pohyb istým smerom, hnať; posúvať k niečomu: Tam, kde večne hreje slnko a slaná voda raz človeka naháňa, inokedy od neho uteká. [J. Štiavnický] prichádza v podobe morského prílivu; Vietor naháňa veľké sprašové mrákavy. [V. Mináč]; Dedko v oranžovej uniforme s veľkým metliskom naháňa špinu. [Vč 1973]
5. expr. (koho; čo) ▶ dostávať do časovej tiesne, súriť: stále ich naháňala práca; Nepoznal nič horšie, ako keď človeka naháňa termín. [I. Izakovič]; Robota jedna druhú naháňa. [J. Gregorec]
6. expr. (koho, čo) ▶ dosahovať niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; dostávať niekoho pod svoj vplyv, nadháňať: n. peniaze; politici už zúfalo naháňajú voličov; počas víkendov pomáha n. zákazníkov; Ty musíš naháňať zárobky. [J. Beňo]; Naháňa kšefty svojmu norimberskému švagrovi. [A. Hykisch]
7. expr. (koho) ▶ naliehavo zisťovať prítomnosť niekoho, hľadať, zháňať: nebudem n. kuriéra, nech on naháňa mňa
8. (čo komu) ▶ spôsobovať nepríjemné stiesňujúce pocity, najmä strach, hrôzu, obavy, vyvolávať, vzbudzovať: návšteva u zubára jej naháňa strach; hrozba vysťahovania naháňa ľuďom hrôzu; Myšlienka na komunizmus mu naháňala husiu kožu na chrbte. [M. Krno]
◘ fraz. hrub. anciáša/otca/mater/dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce hnev, zlosť, rozhorčenie; pejor. naháňa chlapov (o žene) nadmerne vyhľadáva mužskú spoločnosť; pejor. naháňa každú sukňu/mladé dievčatá (o mužovi) vyhľadáva ľúbostné dobrodružstvá, je záletník; naháňať svoj vlastný chvost nemeniť stav vecí, neriešiť problém, len o ňom stále rozprávať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
▷ dok. k 3, 6, 8 ↗ nahnať

nahnať naženie naženú nažeň! nahnal naženúc nahnaný nahnanie dok. 1. (koho, čo do čoho) ▶ hnaním zhromaždiť na isté miesto, dohnať dovnútra, vohnať: n. ovce do košiara; divo žijúce kone naženú do ohrád; babka nahnala sliepky do kurína; potom nás nahnali do akejsi zasadačky; Chlapov naženú do vagóna. [P. Andruška]; Vtedy prerušili dozorcovia prechádzku a väzňov nahnali do ciel. [Vč 1973]
2. (čo kam) ▶ hnaním, poháňaním dostať do blízkosti niečoho, niekoho, nasmerovať niekam, prihnať, nadhnať: honci nahnali zver priamo k poľovníkovi; pastiersky pes nahnal celé stádo na nás; Nahnal mi jelenicu až k hlavni pušky. [P. Kováčik]; neos. pren. od severu nahnalo búrkové oblaky nafúkalo
3. (koho do čoho; koho na čo; koho s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ presviedčaním, príkazmi, naliehaním prinútiť niekoho, aby urýchlene niečo urobil; syn. pohnať, posúriť: n. ľudí do práce; n. deti do postele poslať ich spať; vychovávateľka nás nahnala poupratovať si izby; nahnala čašníka, aby stál pri dverách; ukradli im pôdu a nahnali ich do družstiev; nahnanie mužov do fabrík; A doma sa báli ostať, že ich Nemci naženú bojovať proti partizánom. [V. Švenková]; Potrebnú robotu mu urobili brigádnici, nahnaní na túto prácu z radov odsúdených. [R. Dobiáš]
4. (čo/čoho komu) ▶ spôsobiť nepríjemné stiesňujúce pocity, obyč. strach, hrôzu, obavy, vzbudiť, vyvolať, privodiť: n. prítomným strach, strachu; naženie konkurentom obavy; tie výkriky nám nahnali zimomriavky po celom tele; Nahnali ste nám trochu starostí. [V. Šikula]
5. expr. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ dosiahnuť niečo, často neprimeraným spôsobom; dostať niekoho pod svoj vplyv, nadhnať, získať: n. si zákazníkov; banky chcú n. čo najväčšie zisky, zárobky; jeho výroky nahnali pravici nových voličov; Snažia sa nahnať politické body. [HN 2010]
6. zried. (čo) ▶ dobehnúť zameškané, nadbehnúť: Podarilo sa nám nahnať to, čo sme stratili s Dubnicou. [Šp 2007]
◘ fraz. žart. nahnať niekoho do chomúta prinútiť niekoho vstúpiť do manželstva; nahnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním nevedomky podporiť niečie zámery
▷ nedok. k 3 – 5 ↗ naháňať

nahnať sa naženie sa naženú sa nažeň sa! nahnal sa naženúc sa nahnanie sa dok. expr. (kam (odkiaľ)) ▶ nečakane al. rýchlo prísť niekam vo veľkom počte; syn. nahrnúť sa: zvedavé deti sa ihneď naženú dopredu, do prvého radu; nikto ich nevolal, sami sa sem nahnali; V nedeľu sa ku Gidre nahnalo ľudstva zo všetkých okolitých dedín. [V. Šikula] ◘ fraz. krv sa mu nahnala do tváre očervenel v dôsledku silného citového rozrušenia (od hanby, hnevu, rozhorčenia a pod.)

naháňať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) bežať za niekým (za niečím) v snahe dostihnúť, chytiť; behom prenasledovať: Začal paholka po humne naháňať. (Janč.) Naháňajú sluky a zajace. (Kuk.); pren. Gazdu môže naháňať banka (Jil.) prenasledovať, stíhať

● hovor. otca (dušu ap.) ti naháňam zahrešenie; jedno druhé naháňa ide rýchlo za sebou, súri; tam bieda psotu naháňa je stále bieda;

2. expr. (čo) hnať sa za niečím, snažiť sa niečo dosiahnuť: Naháňajú (ľudia) čosi, čo sa im zdá zmyslom života: pôžitok. (Gráf)

3. expr. (koho, čo) nútiť k zvýšenej činnosti, súriť; preháňať: Každého naháňa robota. (Švant.) „Aj vy by ste mali ísť, mamo!“ naháňal Mišo matku. (Gráf)

4. (koho do čoho) nútiť, prinucovať: Ľudí naháňajú do roboty. (Tomašč.)

5. (koho, čo) hnať niekam, nútiť niekam ísť: Naháňalo mu krv do hlavy. (Hor.) Neviem, čo vás tak domov naháňa. (Kal.)

6. (komu čo) priháňať, hnať do blízkosti: pren. Naháňal mu odberateľov (Jégé) získaval.

● hovor. n. niekomu vodu na mlyn, nár. n. niekomu do saku pracovať pre niečie záujmy;

7. (komu čo) vyvolávať, spôsobovať (obyč. o pocite strachu, hrôzy): niečo mu naháňalo strach, hrôzu;

dok. k 4-7 nahnať

|| naháňať sa

1. behať jeden za druhým v snahe dohoniť al. chytiť sa (napr. pri hre): (Chlapec) sa naháňal s deťmi po brehu. (Kuk.)

2. expr. preháňať sa, behať;

3. hovor. (za čím, za kým) snažiť sa niečo (niekoho) získať, hnať sa: n. sa za úspechmi; Nechcem, aby sa Betka naháňala po potoku za hmyzom. (Fig.)

nahnať, -ženie, -ženú dok.

1. (koho, čo) hnaním niekam dopraviť, vohnať, prihnať niekam: Niektorý z koní ledva sa dal naň (na most) nahnať. (Kuk.) Nahnali národ do stodoly. (Tat.) A koľkýchže vás sem čerti nahnali? (Ondr.)

2. (čo, čoho komu) dopraviť, dohnať, prihnať do blízkosti: Pánom nahnali vyplašenú zver. (Gráf) Mne sama voda živnosť naženie. (Kuk.)

3. (koho do čoho) pričiniť sa, aby sa niekto dostal do nejakého stavu al. prinútiť niekoho niečo konať: n. niekoho do nešťastia; Víno nahnalo i starších pánov do tanca. (Vaj.) Keby jeho do takej práce nahnali, ruky by mu skľaveli. (Podj.)

4. (komu čo, čoho) vyvolať, spôsobiť (obyč. o pocite strachu, hrôzy): n. niekomu strach, hrôzu (strachu, hrôzy);

nedok. naháňať

|| nahnať sa expr. zried. vohnať sa, prihnať sa niekam: Čiže sa ide nahnať do domu sveta! (Kuk.)