nahnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. (čo kam) 1. ▶ vychýliť z rovnovážnej polohy určitým smerom; syn. nachýliť, nakloniť: n. plný pohár k ústam; Prvý prudký nápor sa stoj čo stoj usiloval nahnúť stožiar až k hladine. [Sln 1976]; Ak ju [konzolu] nahnete doprava, pohybujete sa aj s objektom v hre doprava. [PCR 2001]
2. ▶ (o častiach tela) plynulým pohybom vychýliť zo vzpriamenej polohy, trochu skloniť; syn. nachýliť, nakloniť: n. hlavu doprava, doľava, k pravému plecu; Nevidela ju celú, preto nahla trup dopredu a ešte viac sklonila hlavu. [P. Jaroš]
◘ fraz. expr. mať to [veľmi/poriadne] nahnuté a) mať narušené vzťahy, stratiť dôveryhodnosť b) ocitnúť sa v kritickej situácii
▷ nedok. ↗ nahýnať, k 1 i ↗ nahýbať
nahnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. (kam; kadiaľ; odkiaľ) ▶ plynule vychýliť hornú časť tela zo vzpriamenej polohy istým smerom, trochu sa skloniť; syn. nachýliť sa, nakloniť sa: trochu sa n. dopredu, dozadu, nabok; n. sa nad postieľku, ponad stôl; nahne sa z okna, pozerá dolu; napínalo ho, ale nevládal sa n. z postele; nahla sa k matke a pobozkala ju; tu sa zrazu nahol k nám; Predavačka sa s úsmevom nahla cez pult. [O. Feldeková]; Keď si sadla, po chvíli som sa nahol k jej uchu: - A čo láska? [J. Zambor]; Kapitán sedí opretý lakťami o nohy povyše kolien a celý je nahnutý padavým predklonom dopredu. [P. Jaroš]
2. (kam; ø) ▶ (o veciach) vychýliť sa zo základnej polohy (a smerovať k pádu), zvážiť sa; syn. nachýliť sa, nakloniť sa: auto sa v zákrute nahlo na stranu; Polička sa nahla a padala na Jana. [R. Sloboda]; Loď sa nahla na preťažený bok a prevrhla sa do mora. [Sme 1993]; Zľahka vyhodil Gusta hore na skriňu. Skriňa sa nahla, dvihol sa z nej kúdol prachu. [HN 2007]
3. (ø; kam) ▶ (o veciach) stať sa šikmým, nakloneným, vychýleným z priamej línie, zostať v naklonenej polohe; syn. nachýliť sa, nakloniť sa: plot sa nahol; Pred mesiacom sa veža nahla. Zlovestne teraz visí nad areálom školy a škôlky. [Týž 2010]
▷ nedok. ↗ nahýnať sa, nahýbať sa2
nahnutý -tá -té príd. ▶ trochu vychýlený z pôvodnej polohy, zo zvyčajného vodorovného al. zvislého smeru; syn. nachýlený, naklonený; op. rovný, priamy: n. plot; nahnutá veža kostola; obávať sa nahnutých elektrických stĺpov; bol vysokej, trocha nahnutej postavy nahrbenej; Hlavná pláž, kilometre sa tiahnuca pod celým letoviskom, je lemovaná nahnutými borovicami. [Cs 1999] ▷ ↗ i nahnúť sa
nahýnať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie, zried. nahýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. (čo (kam)) 1. ▶ (o predmete) pozvoľna vychyľovať z rovnovážnej polohy; syn. nachyľovať, nakláňať: n. bicykel nabok; náprava umožňuje nahýnanie kolobežky, čo zvyšuje jej manévrovateľnosť; V zákrutách potom nahýnal stroj a na diaľnici sa slalomom rútil pomedzi autá. [M. Bátorová]; K ústam som pohár nahýbal. [Š. Žáry]; Nahýbal som ich [výkresy s rozliatou farbou] a vznikali tak krásne veci. [ŽVč 2009]
2. iba ▶ nahýnať (o častiach tela) plynulým pohybom vychyľovať zo základnej, priamej polohy, trochu skláňať, kloniť; syn. nachyľovať, nakláňať: vrchnú časť tela s vystretým chrbtom nahýna dopredu; Zbadal, ako sa usmieva, ako si hlavu zvodne nahýna nabok, ako si prehadzuje závoj vlasov. [J. Fekete]
▷ dok. ↗ nahnúť
nahýnať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa, zried. nahýbať sa2 -ba sa -bajú sa -baj sa! -bal sa -bajúc sa -bajúci sa -banie sa nedok. 1. (kam; z čoho; nad koho, nad čo; ku komu) ▶ plynule vychyľovať hornú časť tela zo vzpriamenej polohy istým smerom, trocha sa skláňať; syn. nachyľovať sa, nakláňať sa: n. sa dopredu, ponad stôl; n. sa z okna von; nahýna sa k nemu a niečo mu šepká; zvedavé deti sa nahýnajú cez zábradlie mosta; ženy sa nahýbali nad tovar rozložený na zemi; Starec sa nahýna väčšmi ako prv, kašle, ale ruky necháva na tvári. [P. Jaroš]; Hruďou sa opierala o okraj starého rybárskeho člna, nahýnala sa nad vodu. [P. Andruška]; Nahýnala sa nad syna, ktorý úspešne hral precitnutie. [K. Lazarová]; Vyberá a vkladá, prekladá, nahýnajúc sa veľkým oblúkom do odľahlejších vriec. [M. Bátorová]
2. (kam; ako; ø) ▶ (o veciach) vychyľovať sa zo základnej polohy (a smerovať k pádu), zvažovať sa; syn. kloniť sa, nachyľovať sa, nakláňať sa: auto sa v ostrej zákrute nahýna nabok; zacítil, že nákladiak sa začína n.; do jednej z lodí ukotvenej na brehu Dunaja natekala voda a začala sa nebezpečne n.; Pod zemou čosi zapraskalo ako pred erupciou sopky. Piaď po piadi, ale peň sa nezadržateľne nahýnal. [J. Navrátil]
3. (kam; ø) ▶ (o veciach) byť trocha šikmý, nahnutý, vychýlený z priamej línie; nachádzať sa v naklonenej polohe; syn. kloniť sa, skláňať sa: stromy v záhrade sa nahýbali zboka nabok; Dom sa teraz nahýbal k podmytej verande a vyzeral ako starý človek, klátivo sa skláňajúci k palici. [J. Krchňák]; Ploty sa nahýnali ako opité, ak vôbec stáli. [SmN 2008]; pren. Celkom blízko okolo skalnej vežičky, z ktorej sa nahýnala do bystriny vysmädnutá dúha, začal obletovať murárik červenokrídly. [M. Saniga] klenula sa
▷ dok. ↗ nahnúť sa