nahlas prísl. hlasno, hlasito: n. znieť, hovoriť, plakať
nahlas prísl. 1. ▶ s veľkou al. dostatočnou intenzitou zvuku al. hlasu; syn. hlasno, hlasne, hlasito; op. potichu: prečítať text n. a zrozumiteľne; hovoriť, rozprávať poriadne n.; n. si povzdychnúť; n. sa zasmiať; púšťajú si hudbu veľmi n. hlučne; n. rozmýšľať, uvažovať (často sám pre seba) spontánne hovoriť svoje myšlienky tak, ako plynú 2. ▶ pred všetkými ľuďmi, bez okolkov; syn. neskrývane, verejne; op. potichu, neverejne: vysloviť n. svoju mienku; dať n. najavo svoj nesúhlas; treba jasne a n. povedať, kto je zodpovedný za vzniknutú situáciu; Otvorene a nahlas hovorí o niečom, čo sme doteraz, aj keď nie vždy vydarene, utajovali. [Týž 2010]
hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla
nahlas p. hlasno
nahlas prísl. hlasno, hlasite: hovoriť, smiať sa, plakať n.