nahatý príd. expr. nahý: n. človek
nahatý -tá -té príd.
nahatý -tá -té príd. ⟨čes.⟩ expr. ▶ ktorý nemá na sebe oblečenie, nahý, holý: n. chlap; obraz nahatej ženy; vzala do rúk nahaté dvojročné dievčatko, vstala a odovzdala ho matke. [A. Hykisch]
holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy
2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)
3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet
4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje
5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2
nahatý p. nahý 1, holý 1
nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telo • vyzlečený • neoblečený • neodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetý • nezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolená • odhalený • obnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské telo • expr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý! • zjemn.: nahučký • nahunký • nahučičký • nahulinký
2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1
nahatý príd. kraj. expr. nahý (Fab., Laz.)
nahatý príd. 1. čiast. strsl i zsl neoblečený, nahý: Chlapci sa kúpaľi nahaťí (Králiky BB); Malí chlapci nahatí sa kúpaju poteke (Bánovce n. Bebr.); Len malé ďeťi muožu choďiď nahaté (Návojovce TOP); Poton son zostau̯ ležaď bez vedomá a do rána ma nahali nahatého (Svätoplukovo NIT); Cigánčence nahaté behali okolo bút (Brestovany TRN); Nahaté dzecka biehajú pri potoku (Stráže n. Myj. SEN) F. nahatí aňi Adam (Prievidza) - celkom nahý 2. jzsl expr. nedostatočne oblečený: Oblec ca skór, čo tu chodíš takí nahatí! (Šurany NZ); Co je to fčíl za móda, každá si mislí, že je velice oblečená, a ona je ve skutečnosťi nahatá! (Skalica) 3. jzsl expr. vlastniaci málo šatstva al. majetku: Šak sa k nán nahatí prižeňev, mi zme ho zaoblékli (Lapáš NIT); Pekne nahatá k nám došla a ze službi si odnášala plnú nošu šát (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Vzau̯ si ju takú nahatú, darmo roďičé bráňili (Stráže n. Myj. SEN) F. je nahatá jak lipa (Skalica) - je veľmi chudobná
nahatý príd nahý: abi po druhe k pohorssenj lidem nebila a kdi nahata tyelo swe masti, tak sa zawrela, abi gu zaden nahatu nenassel (SKALICA 1724); nudatus: obnáženy, nahy, nahaty (KS 1763); gední čítali: mnohoklebetný Guro Fándly, nahatý rafár (BA 1789); subst n. m nedostatočne oblečený človek: z oďewúw twych nahatych odjwag (KB 1757); -e prísl: nude: nahó, nahaťe, po bósky (KS 1763); -osť ž nahosť, nahota: (Adam a Eva) hanbilj sa swojej nahátosty y zpletly sebe listy fikowe (PrW 1780); Adam skowal sa pod fikowi strom a tam z listem swogu nahatost zakriwal (SJ 18. st)