Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nafúkať -a dok.

1. fúkaním zväčšiť, spevniť objem: n. balónik, pneumatiku

2. fúkaním nahromadiť: vietor n-l lístia

3. neos. fúkaním vniknúť niekam, naduť: n-lo snehu do okna, n-lo mu do ucha;

nedok. k 1, 2 nafukovať

// nafúkať sa

1. zväčšiť svoj objem, nafúknuť sa, naduť sa: líca sa mu n-li;

pren. expr. n. sa od pýchy vypäť sa, naduť sa

2. expr. nahnevať sa, nafúknuť sa, naduť sa: n-l sa a odišiel;

nedok. nafukovať sa

nafúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok.

nafúkať sa -ka sa -kajú sa (ne)nafúkaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok.

fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. ▶ (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, silno viať; syn. duť: fúka severák; vietor nám stále fúkal do chrbta; Moja mama hovorieva, že tu fúka tristošesťdesiat dní v roku. [LT 1998]; neos. do miestnosti ešte donedávna fúkalo
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami púšťať výdychový vzduch; syn. dúchať: f. horúcu polievku; f. do ohniska; f. si do dlaní; Fúka mu na ranu a obväzuje plavú hlavu. [A. Hykisch]; Osemnásť muzikantských úst fúkalo do klarinetov. [F. Hečko] □ hovor. dať niekomu fúkať podrobiť niekoho dychovej skúške na alkohol
3. (čo) ▶ napĺňať vzduchom: f. loptu, pneumatiku; súťaž vo fúkaní balónov
4. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypúšťať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien; syn. siakať: f. do vreckovky; Je také chlapské postaviť sa rozkročmo, pritisnúť palec na nosnú dierku a druhou fúkať. [J. Blažková]
5. sklár. (čo) ▶ vháňaním vzduchu zhotovovať: f. žiarovky, poháre
◘ fraz. fúkať cudziu kašu al. do cudzej kaše starať sa o cudzie veci, miešať sa do cudzích problémov; fúkať s niekým do jedného vreca/mecha mať rovnaké zámery, úmysly (obyč. nedobré), držať spolu; expr. môžeš mi [jedine] fúkať nič mi nemôžeš urobiť; obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností; vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, prameň, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti
▷ opak. fúkavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 ↗ fúknuť, k 1, 2 i ↗ zafúknuť, k 3 ↗ nafúkať, k 5 ↗ vyfúkať

fúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. expr. 1. (na koho; ø) ▶ dlhší čas sa hnevať; syn. fučať sa, duť sa: fúka sa na mňa; Večne sa fúka, že jej vraj v ničom nevyhovie. [L. Ballek]
2. (na čo) ▶ prejavovať povýšenosť, nadutosť, namyslenosť; syn. nafukovať sa, naparovať sa: f. sa na svoj pôvod
▷ dok. k 1 ↗ nafúkať sa

nafúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok. 1. (čo (čím)) ▶ naplniť vzduchom, plynom dutý predmet z pružného materiálu: n. balón héliom; n. gumený čln; fitloptu najrýchlejšie nafúkate pumpou; pneumatiky musia byť dobre nafúkané; Nachystal si kľúče a potom nafúkal kolesá. [D. Dušek]; Dal som si nafúkať galusky na neuveriteľných dvanásť atmosfér. [Šp 2008]
2. (čo/čoho (kam)) ▶ (o prúdení vzduchu) fúkaním, viatím nahromadiť niečo vo väčšom množstve, nakopiť; fúkaním (snehu, piesku) vytvoriť; syn. naduť, naviať: vietor nafúkal na schody veľa lístia; stan bol plný nafúkaného piesku; silná búrka minulý týždeň nafúkala piesočné duny vysoké až desať metrov; Prídu studené fujavice a pokryjú krajinu vysokými závejmi, zaváľajú cesty, chalupy i dvory, nafúkajú snehu do dverí i do okien. [V. Šikula]; Posledný víchor nafúkal záveje iba poniže okien. [Sme 2003]; neos. do rána nafúkalo snehu nasnežilo
3. neos. (komu kam (čo)) ▶ fúkaním vniknúť, dostať sa niekam, do niečoho, zasiahnuť niečo: keď niekto fajčí v kúpeľni pri zapnutom ventilátore, vždy mi to nafúka do bytu; nafúkalo mu do ucha pociťuje bolestivé trhanie v ušiach od prievanu
4. hovor. (ø; koľko) ▶ (obyč. o vodičoch) byť usvedčený z požitia alkoholu na základe dychovej skúšky (fúkaním do prístroja): n. okolo troch promile; kto u nás v práci nafúka, dostane výpoveď; vodič kamiónu nafúkal; Pri dopravnej akcii nafúkali aj dvaja šoféri autobusov. [HN 2007]
▷ nedok. k 1 ↗ nafúkavať

nafúkať sa -ka sa -kajú sa (ne)nafúkaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok. expr. 1. ▶ pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť a prejaviť to navonok svojím správaním, nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafučať sa, naduť sa, oduť sa: náramne sa n.; čo si sa tak nafúkal?; Vieme sa nafúkať, uraziť a čím dlhšie a čím viac máme nepriateľov, tým viac sa v tom utvrdzujeme. [HN 2007]
2. (na koho; za čo/s vedľajšou vetou) ▶ prejaviť hnev voči niekomu odmeraným správaním, nahnevať sa, nadurdiť sa; syn. nafučať sa: za čo si sa nafúkala?; Peter môže každú chvíľu prísť domov a zasa by sa nafúkal, keby zbadal, že fajčila. [M. Krno] Nafúkala sa žena na muža a vadila sa s ním. [Sln 1972]
3. zried. (do čoho) obyč. s výrazom miery ▶ opakovane vypustiť zo zúžených pier prúd vzduchu na niečo, nadúchať: dosť sa do kaše nafúkaš, kým ju budeš jesť
◘ fraz. nafúkať sa ako moriak a) prejaviť pýchu, povýšenosť b) nahnevať sa, uraziť sa
▷ nedok. k 1, 2 ↗ fúkať sa, nafukovať sa

nafúkavať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ napĺňať vzduchom, plynom dutý predmet z pružného materiálu; syn. nafukovať, fúkať: n. plávacie koleso; jeden nafúkava balóny héliom a uzatvára ich, druhý potom na ne maľuje; Gumu začne hneď aj nafúkavať. [ŽVč 2007]
2. (čo (kam; odkiaľ)) ▶ (o vzdušnom prúdení) fúkaním, viatím hromadiť niečo vo väčšom množstve, kopiť (a tým vytvárať útvary predstavujúce prekážku); syn. navievať: vietor z otvorených plôch a polí nafúkava na komunikácie sneh a tvoria sa snehové jazyky; silný vietor nafúkaval na cesty vodu, blato a polámané konáre stromov; neos. už hodinu fučí a z druhého koľajiska sem nafúkava mohutný snehový závej
▷ dok. ↗ nafúkať

nafukovať sa -kuje sa -kujú sa (ne)nenafukuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok. 1. ▶ (o pružných dutých predmetoch) napĺňať sa vzduchom, plynom a tým zväčšovať svoj objem, prudko sa dvíhať pod vzduchovým prúdom: airbagy sa pri náraze nafukujú veľkou rýchlosťou
2. (komu) ▶ (o telesných orgánoch) zväčšovať sa v dôsledku istých fyziologických procesov; syn. nadúvať sa: bruško sa jej nafukuje a guľatí; žilová stena sa nafukuje a rozširuje; žalúdok ma nebolel, ale nafukoval sa ako balón
3. expr. (ø; od čoho; čím) ▶ (nekriticky) hovoriť o svojich prednostiach, schopnostiach, úspechoch a pod., vystatovať sa, chvastať sa; správať sa nadmerne sebavedome, vyzývavo; syn. nadrapovať sa, naparovať sa, nadúvať sa: n. sa od pýchy, pýchou; no, len sa nafukuj!; nafukoval sa, čo všetko on dokáže; Vzácny som ja človek, - nafukuje sa hlúpy Lolo. [A. Ferko]; Nafukuje sa, aká je ona dôležitá. [Sln 1972]
4. expr. (ø; od čoho) ▶ cítiť hnev, nevôľu, urazenosť, dotknutosť a prejavovať to navonok svojím správaním, hnevať sa, urážať sa; syn. fúkať sa, fučať sa, nadúvať sa: nafukuje sa od zlosti; Jeduje ma, keď sa nafukuje pre nič za nič. [Z. Zguriška]
◘ fraz. nafukovať sa ako moriak a) prejavovať nadmerné sebavedomie, povýšenosť, pýchu b) hnevať sa, urážať sa; nafukovať sa ako ropucha správať sa samoľúbo, pyšne, dávať najavo pocit vlastnej dôležitosti
▷ dok. ↗ nafúknuť sa, k 4 i ↗ nafúkať sa

nafúkať, -a, -ajú dok.

1. (čo) fúkaním zhusteného plynu (obyč. vzduchu) zväčšiť objem niečoho, naplniť pružný uzavretý priestor plynom (obyč. vzduchom): n. loptu; Župan nafúkal mastné líca. (Jégé)

2. (čo, čoho) fúkaním nahromadiť, naniesť: Puklo vajce a nafúkalo zbojníkovi plnú tvár popola. (Dobš.) Nafúkalo ti snehu až po dvere. (Min.)

|| nafúkať sa

1. zväčšiť sa, zväčšiť svoj objem: Pera na vydutej spodnej čeľusti sa mu nafúkala. (Tim.) pren. expr. vypäť sa, vypnúť sa (obyč. od hrdosti, pýchy ap.);

2. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa, nadurdiť sa: Slúžka sa nesmierne nafúkala. (Kuk.)

nafúkať dok.
1. strsl, zsl fúkaním zväčšiť objem, naplniť vzduchom: Mechúr zo sviňi si gazda nafúkau̯ a ko_ca posušiu̯, bou̯ mu na dohám (Čelovce MK); Nafukal som fodbal a nefuší (Kameňany REV); Prázní sakel zme nafúkali a buchli o scenu, to buchlo (Bučany HLO); Mechúr zo sviňi pri zabíjačke dali ďeťom a té si ho nafúkli a behali s ňím celí ďeň (Lapáš NIT)
2. neos. fúkaním vniknúť: Muselo mu do ústočieg nafúkať, keď má také zapáľené hrďielko (Socovce MAR); Ida cestu mi nafúkalo do ucha a ščúl ma v nom lúpe (Brestovany TRN)

nafúkať sa dok. čiast. strsl a zsl expr. nahnevať sa, nadurdiť sa, nazlostiť sa: U_sa zase nafúkala (Bodorová MAR); To sa za bárčo nafúkajú a z nikín sa neviprávajú (Lovčice TRN)

nafúkať dk nafúknuť, naduť: excitare buccam, focum: naduti, nafúkati hubu, tlamu, oheň (KS 1763); inflo: nafukam (AP 1769); nafukovať, nafúkavať ndk fúkať do dychového hudobného nástroja: inflo: nadymam, nafukugem, hrám, trúbjm, pjskam, naduchugem (KS 1763); pren komu čo našeptávať, vnukať: když nám (had) zlé mysslenky nafukáwá a radj; ďábel nafukuge wnitrně do dusse zlé rady (MPS 1777)