nadväzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. zried. (čo) ▶ viazaním niečo spájať a tak predlžovať v priestore, nadpájať: n. laná, motúzy; nadväzovanie vlasov kadernícka technika na predĺženie vlasov
2. (na čo, na koho) ▶ mať v niečom východisko; pokračovať v istej činnosti, myšlienkovej línii a pod.: n. na tradíciu; koncepčne n. na svojich predchodcov; kapitoly knihy na seba voľne nadväzujú; na kurz nadväzovala výstava; Na eseje Oravské chodníčky voľne nadväzujem esejami v knihe Dni sviatočné i všedné. [A. Habovštiak]
3. (čo (s kým, s čím)) ▶ obracať sa na niekoho s cieľom začať komunikovať; vyvíjať aktivitu na vytvorenie istých vzťahov: n. kontakt, kontakty s niekým; n. vzťahy; n. obchodné a diplomatické styky s krajinou; združenie nadväzuje spoluprácu s partnerskými organizáciami; ťažko nadväzovali nové priateľstvá; Aká je hlúpa, každému sa zdôverí, nadväzuje rozhovory vo výťahu. [V. Švenková]; Pomocou vysielačky nadväzujeme spojenie s druhou skupinou. [Tatry 1980] □ nadväzovať známosť usilovať sa o ľúbostný vzťah; nadväzovať (nové) známosti spoznávať sa s novými ľuďmi, zoznamovať sa
4. (na čo) ▶ plynule sa pripájať k niečomu v priestore, tvoriť súčasť celku, pokračovanie niečoho, viazať sa; syn. napájať sa: cesta nadväzuje na diaľnicu; chránené územie nadväzuje na obývanú oblasť; Priekopa [pred hradom] obyčajne nenadväzovala hneď na kamenný múr, ale bola od neho vzdialená 1 – 3 m. [KSl 1974]
▷ dok. 1 – 3 ↗ nadviazať; nadväzujúc na predl. s A ▶ vyjadruje vzťahovú al. príčinnú súvislosť s niečím predchádzajúcim, vyjadruje východisko, vychádzajúc z, v súvislosti s: nadväzujúc na včerajšiu diskusiu, navrhujem zmenu
nadviazať -viaže -viažu nadviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok. 1. (čo) ▶ spojiť koncové časti pružnej al. ohybnej látky, materiálu viazaním a tak predĺžiť v priestore, nadpojiť: n. špagát; n. jednotlivé povrazy tak, aby sa zabránilo ich rozpletaniu; ťažné lano bolo viackrát roztrhnuté a nadviazané
2. (na čo, na koho) ▶ nájsť v istej činnosti, myšlienkovej línii a pod. východisko, v ktorom sa bude pokračovať: n. na istú koncepciu; n. na výsledky, úspechy minulej sezóny; autor nadviazal priamo na svojho predchodcu; úspešné nadviazanie na tradíciu; Vyspelé byzantské dejepisectvo, ktoré nadviazalo na antický vzdelanostný svet, o Samovi alebo nič nevie, alebo mlčí. [M. Kučera]
3. (čo (s kým, s čím)) ▶ obrátiť sa na niekoho s cieľom začať komunikovať; vyvinúť aktivitu na vytvorenie istých vzťahov: n. prvý, bližší, osobný, priateľský kontakt s niekým; n. úzku spoluprácu so zahraničnou firmou; n. rozhovor; n. dôverný citový vzťah; pilot nadviaže spojenie s kontrolnou vežou; deti v tábore nadviazali nové priateľstvá; Nadviažem reč: - Tak čo, ako sa cítite? [Š. Žáry] □ nadviazať známosť získať si partnera, začať s ním ľúbostný vzťah; nadviazať známosti spoznať nových ľudí, zoznámiť sa
4. (na čo) ▶ pokračovať v rozprávaní, v rozhovore: n. na predchádzajúce tvrdenie; Áno. Čo ste si mysleli? - nadviazal na Gažovu otázku. [J. Tužinský]; Akoby rozmýšľala nad posledným slovom, čo jej povedala, a teraz by chcela naň nadviazať a dopovedať všetko. [K. Horák]; Nadviazal na moje úvahy. [J. Lenčo]
◘ fraz. nadviazať niť [rozhovoru, príbehu, spolupráce] po istom prerušení pokračovať v niečom ◘ parem. priateľstvo je zlatá niť, ktorá keď sa pretrhne, môže sa nadviazať, ale uzol ostane stratená dôvera sa už nikdy celkom nevráti
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ nadväzovať
naviazať -viaže -viažu naviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok. 1. (čo) ▶ spojiť viac predmetov do jedného celku (obkrútením drôtom, povrazom a pod. al. iným pevným spojením), upraviť do istej podoby; syn. zviazať, poviazať: n. veľa kytíc; Keď sa vrátim zo školy, naviažeme kukuricu. [L. Ballek]; Snopy naviazaného obilia sa cez noc stratili, akoby sa zrazu prepadli pod zem. [A. Habovštiak]
2. šport. profes. (koho na čo) ▶ (v horolezectve) pripojiť, uviazať horolezeckým lanom na horolezecký úväzok; syn. priviazať, pripútať: Horský vodca si naviaže skupinku turistov na lano a riziko možného úrazu tak zníži na minimum. [InZ 2001]
3. publ. (čo na čo) ▶ spojiť na základe nejakého vzťahu, urobiť súčasťou niečoho, obyč. v obmedzujúcom, závislom stave; syn. pripojiť, spojiť: n. národnú menu na dolár; n. reklamu na istú cieľovú skupinu; na výšku minimálnej mzdy sú naviazané rozličné sociálne dávky; nákup cenných papierov naviazaných na nehnuteľnosti; Nárok na dôchodok chcú priamo naviazať na odslúžené roky a množstvo nadčasov. [Sme 2009]
4. i odb. (čo na čo; koho na koho) ▶ pripútaním (k sebe, na seba) obmedziť niekoho, niečo vo voľnosti konania, pôsobenia, prejavu, pohybu a pod.: inzulín má schopnosť n. na seba cukor v krvi; rastlinný výťažok chráni bunky pečene tým, že neutralizuje jedy, naviaže si ich na seba a odplaví ich do čreva; Na seba vie [obranca] naviazať dvoch-troch súperových hráčov a nám zostáva viac priestoru na streľbu. [Šp 2010]
5. ▶ ↗ správ. nadviazať: n. kontakt, spojenie správ. nadviazať kontakt, spojenie