Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nadviazať -že -žu dok.

1. viazaním spojiť, predĺžiť: n. motúz; n. (pretrhnutú) niť i fraz. pokračovať v rozhovore

2. začať rozvíjať, začať: n. spoluprácu, známosť, diplomatické styky

3. pripojiť sa k niečomu, použiť ako východisko: n. na tradície, na svojho učiteľa;

nedok. nadväzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.

nadväzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. zried. (čo) ▶ viazaním niečo spájať a tak predlžovať v priestore, nadpájať: n. laná, motúzy; nadväzovanie vlasov kadernícka technika na predĺženie vlasov
2. (na čo, na koho) ▶ mať v niečom východisko; pokračovať v istej činnosti, myšlienkovej línii a pod.: n. na tradíciu; koncepčne n. na svojich predchodcov; kapitoly knihy na seba voľne nadväzujú; na kurz nadväzovala výstava; Na eseje Oravské chodníčky voľne nadväzujem esejami v knihe Dni sviatočné i všedné. [A. Habovštiak]
3. (čo (s kým, s čím)) ▶ obracať sa na niekoho s cieľom začať komunikovať; vyvíjať aktivitu na vytvorenie istých vzťahov: n. kontakt, kontakty s niekým; n. vzťahy; n. obchodné a diplomatické styky s krajinou; združenie nadväzuje spoluprácu s partnerskými organizáciami; ťažko nadväzovali nové priateľstvá; Aká je hlúpa, každému sa zdôverí, nadväzuje rozhovory vo výťahu. [V. Švenková]; Pomocou vysielačky nadväzujeme spojenie s druhou skupinou. [Tatry 1980]nadväzovať známosť usilovať sa o ľúbostný vzťah; nadväzovať (nové) známosti spoznávať sa s novými ľuďmi, zoznamovať sa
4. (na čo) ▶ plynule sa pripájať k niečomu v priestore, tvoriť súčasť celku, pokračovanie niečoho, viazať sa; syn. napájať sa: cesta nadväzuje na diaľnicu; chránené územie nadväzuje na obývanú oblasť; Priekopa [pred hradom] obyčajne nenadväzovala hneď na kamenný múr, ale bola od neho vzdialená 1 – 3 m. [KSl 1974]
dok. 1 – 3nadviazať; nadväzujúc na predl. s A ▶ vyjadruje vzťahovú al. príčinnú súvislosť s niečím predchádzajúcim, vyjadruje východisko, vychádzajúc z, v súvislosti s: nadväzujúc na včerajšiu diskusiu, navrhujem zmenu


nadviazať -viaže -viažu nadviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok. 1. (čo) ▶ spojiť koncové časti pružnej al. ohybnej látky, materiálu viazaním a tak predĺžiť v priestore, nadpojiť: n. špagát; n. jednotlivé povrazy tak, aby sa zabránilo ich rozpletaniu; ťažné lano bolo viackrát roztrhnuté a nadviazané
2. (na čo, na koho) ▶ nájsť v istej činnosti, myšlienkovej línii a pod. východisko, v ktorom sa bude pokračovať: n. na istú koncepciu; n. na výsledky, úspechy minulej sezóny; autor nadviazal priamo na svojho predchodcu; úspešné nadviazanie na tradíciu; Vyspelé byzantské dejepisectvo, ktoré nadviazalo na antický vzdelanostný svet, o Samovi alebo nič nevie, alebo mlčí. [M. Kučera]
3. (čo (s kým, s čím)) ▶ obrátiť sa na niekoho s cieľom začať komunikovať; vyvinúť aktivitu na vytvorenie istých vzťahov: n. prvý, bližší, osobný, priateľský kontakt s niekým; n. úzku spoluprácu so zahraničnou firmou; n. rozhovor; n. dôverný citový vzťah; pilot nadviaže spojenie s kontrolnou vežou; deti v tábore nadviazali nové priateľstvá; Nadviažem reč: - Tak čo, ako sa cítite? [Š. Žáry]nadviazať známosť získať si partnera, začať s ním ľúbostný vzťah; nadviazať známosti spoznať nových ľudí, zoznámiť sa
4. (na čo) ▶ pokračovať v rozprávaní, v rozhovore: n. na predchádzajúce tvrdenie; Áno. Čo ste si mysleli? - nadviazal na Gažovu otázku. [J. Tužinský]; Akoby rozmýšľala nad posledným slovom, čo jej povedala, a teraz by chcela naň nadviazať a dopovedať všetko. [K. Horák]; Nadviazal na moje úvahy. [J. Lenčo]
fraz. nadviazať niť [rozhovoru, príbehu, spolupráce] po istom prerušení pokračovať v niečom ◘ parem. priateľstvo je zlatá niť, ktorá keď sa pretrhne, môže sa nadviazať, ale uzol ostane stratená dôvera sa už nikdy celkom nevráti
nedok. k 1 – 3nadväzovať


naviazať -viaže -viažu naviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok. 1. (čo) ▶ spojiť viac predmetov do jedného celku (obkrútením drôtom, povrazom a pod. al. iným pevným spojením), upraviť do istej podoby; syn. zviazať, poviazať: n. veľa kytíc; Keď sa vrátim zo školy, naviažeme kukuricu. [L. Ballek]; Snopy naviazaného obilia sa cez noc stratili, akoby sa zrazu prepadli pod zem. [A. Habovštiak]
2. šport. profes. (koho na čo) ▶ (v horolezectve) pripojiť, uviazať horolezeckým lanom na horolezecký úväzok; syn. priviazať, pripútať: Horský vodca si naviaže skupinku turistov na lano a riziko možného úrazu tak zníži na minimum. [InZ 2001]
3. publ. (čo na čo) ▶ spojiť na základe nejakého vzťahu, urobiť súčasťou niečoho, obyč. v obmedzujúcom, závislom stave; syn. pripojiť, spojiť: n. národnú menu na dolár; n. reklamu na istú cieľovú skupinu; na výšku minimálnej mzdy sú naviazané rozličné sociálne dávky; nákup cenných papierov naviazaných na nehnuteľnosti; Nárok na dôchodok chcú priamo naviazať na odslúžené roky a množstvo nadčasov. [Sme 2009]
4. i odb. (čo na čo; koho na koho) ▶ pripútaním (k sebe, na seba) obmedziť niekoho, niečo vo voľnosti konania, pôsobenia, prejavu, pohybu a pod.: inzulín má schopnosť n. na seba cukor v krvi; rastlinný výťažok chráni bunky pečene tým, že neutralizuje jedy, naviaže si ich na seba a odplaví ich do čreva; Na seba vie [obranca] naviazať dvoch-troch súperových hráčov a nám zostáva viac priestoru na streľbu. [Šp 2010]
5. ▶ ↗ správ. nadviazať: n. kontakt, spojenie správ. nadviazať kontakt, spojenie

nadviazať 1. predĺžiť prepletením koncov obyč. nití • nadpriasť: nadviazala niť; nadpriadol jeden povraz na druhýzried. napriasť: napriadla motúzponadväzovať (postupne)

2. p. začať 2


prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadviazať, -viaže, -viažu dok.

1. (čo) priviazaním niečoho predĺžiť: Sedliak obzeral povraz, čo ho bude ešte dosť, keď ho nadviaže. (Jégé)

2. (čo) začať, začať rozvíjať: n. rozhovor, spojenie, diplomatické styky;

3. (na čo, na koho) vziať si niečo, niekoho za východisko, za základ pre nejakú činnosť: A na tieto vzdychy nadviazal Tomášik zas svoju reč. (Fr. Kráľ); n. v niečom na svojich predchodcov;

nedok. nadväzovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

nadviazať dokonavé sloveso
(ja) nadviažem VKdsa+; (ty) nadviažeš VKdsb+; (on, ona, ono) nadviaže VKdsc+; (my) nadviažeme VKdpa+; (vy) nadviažete VKdpb+; (oni, ony) nadviažu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nadviazal VLdsam+; (ona) nadviazala VLdsaf+; (ono) nadviazalo VLdsan+; (oni, ony) nadviazali VLdpah+;
(ty) nadviaž! VMdsb+; (my) nadviažme! VMdpa+; (vy) nadviažte! VMdpb+;
(nejako) nadviažuc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nadviazať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor