nadstavec -vca m. časť, ktorou sa niečo zvyšuje, predlžuje: n. komína; skriňové n-e; gumený n.
nadstavec -vca pl. N -vce m. 1. ▶ vymeniteľná časť výrobku, ktorá sa nasunie, nasadí al. namontuje na jeho hlavnú časť, slúžiaca na jeho špecifickejšie využitie; syn. násadec: n. na vŕtačku; široké, úzke nasávacie nadstavce na vysávač; ponorný mixér s nadstavcami; kulma s viacerými nadstavcami; predám súpravu špeciálnych nadstavcov na skrutkovače 2. ▶ nadstaviteľná časť nábytku zväčšujúca úložný priestor, nadstavba: policový n. na komodu; n. na písací stolík; skriňa s nadstavcom; jednoduchá inštalácia nadstavca 3. archit. ▶ pôvodne zadná stena oltára s maľbami a sochami svätých, predchodca krídlového oltára; vrchná časť gotického krídlového oltára: ozdobný n.; na nadstavci je znázornená smrť sv. Jozefa; Nad archou sa týči 8 m vysoký nadstavec až k vrcholu presbytéria. [KŽ 1955]
*nástavec ↗ správ. nadstavec
nadstavec, -vca m. čo je na niečom nadstavené, čo sa na niečo nadstavuje: n. na komín; hlinený n. (Hor.)
(jeden) nadstavec; (bez) nadstaca; (k) nadstacu; (vidím) nadstavec; (hej) nadstavec!; (o) nadstaci; (s) nadstacom;
(dva) nadstace; (bez) nadstacov; (k) nadstacom; (vidím) nadstace; (hej) nadstace!; (o) nadstacoch; (s) nadstacami;