nadrobiť1 dok. polámať, pomrviť na drobné kúsky: n. si chlieb do polievky
nadrobiť2 dok.
1. prirobiť niečo k niečomu, predĺžiť, zvýšiť: n. tyč o pol metra, n. sveter nadpliesť
2. nadpracovať: n. zameškané;
nedok. nadrábať -a
drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo) 1. ▶ delením, lámaním, trením v rukách a pod. tvoriť z niečoho malé, drobné kúsky; syn. mrviť, meliť: d. chlieb, zrno prstami; d. hrudy zeme; mechanické drobenie kameňa, rudy; Drobila si rožtek do kávy. [H. Zelinová]; Mať drobila husiam žihľavu. [M. Rúfus] 2. ▶ deliť na viac častí a tým zmenšovať, oslabovať; syn. rozdrobovať, kúskovať: d. pozemky, pôdu; Žitňanci si odjakživa udržiavali jednodetný systém, aby sa majetky nedrobili. [A. Hykisch]; pren. Svojimi nezmyselnými táračkami drobila moju bolesť. [H. Zelinová] 3. ▶ prerušovať súvislý priebeh niečoho, porušovať celistvosť: d. hru; d. reč pomlkami; Bystrý prúd drobil mesačné svetlo. [A. Chudoba] 4. (koho) ▶ (o chlade a pod.) spôsobovať chvenie niekoho; syn. triasť, mrviť: zima ho drobí ▷ opak. drobievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3 ↗ rozdrobiť, k 1 i ↗ nadrobiť, podrobiť
drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ deliť sa, lámať sa, rozpadať sa na drobné časti: chlieb sa drobí; betón, murivo sa drobí; zem, hruda sa pod rukami drobí; kameň sa drobí na kusy; voda spôsobuje postupné drobenie horniny; Drevo pod jeho sekerou sa drobilo, rozpadávalo. [M. Urban] 2. ▶ mať narušený priebeh, celistvosť, byť niečím (často) prerušovaný: hra sa spočiatku drobila (v osobných súbojoch) ▷ dok. ↗ rozdrobiť sa, k 1 i ↗ nadrobiť sa, podrobiť sa
nadrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vykonávať prácu al. isté povinnosti ako náhradu za neodpracovaný čas, za nesplnené záväzky; syn. nadpracovávať, nadpracúvať: nie je potrebné n. si obednú prestávku; nadrábajú si to, čo zameškali neskorými príchodmi; Nevedia si zorganizovať robotu. A my to musíme nadrábať. [D. Mitana] 2. (koľko) ▶ pracovať viac rokov, než je potrebné na priznanie starobného dôchodku; syn. nadpracovávať, nadpracúvať: n. si osem rokov; Vyučujú dve učiteľky na dôchodku, z ktorých jedna nadrába už desať rokov. [Sme 2003] 3. hovor. (čo) ▶ pridávaním niečoho zväčšovať, predlžovať v priestore, prirábať, nadpájať, nadstavovať: n. steny úľa; nadrábanie vlasov predlžovanie vlasov spletaním vlastných a dodaných pramienkov; nadrábanie rias s využitím syntetických rias alebo srsti z norky; Na podklad použijete dostatočne tvrdý papier, ktorý má byť taký veľký, aby sme ho nemuseli nadrábať. [InZ 2001] ▷ dok. ↗ nadrobiť2
nadrobiť1 -bí -bia nadrob! -bil -biac -bený -benie dok. (čo/čoho do čoho) ▶ lámaním, mrvením al. trením rozdeliť niečo na malé, drobné čiastočky a pridať do niečoho; syn. namrviť: n. chlieb, chleba do guľáša; n. droždie do vlažného mlieka; Medzitým do veľkej misy nadrobila hrubú vrstvu bryndze. [P. Jaroš]; Starý otec si do kávy nadrobil koláč a rozmočené kúsky lovil lyžicou. [LT 1998]
nadrobiť2 -bí -bia nadrob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo; ø) ▶ vykonať prácu al. istú povinnosť ako náhradu za neodpracovaný čas, nesplnené záväzky, odpracovať, odrobiť; syn. nadpracovať: n. zameškané; jeden deň voľna si nadrobil v nadčasoch; Viem, že to nadrobíte, - nezdvihol kučeravý mládenec hlavu od výkazu. [J. Štiavnický]; Nepôjde to z dovolenky, nadrobila som si vopred. [Milan Ferko] 2. (koľko) ▶ odpracovať viac rokov, než je potrebné na priznanie starobného dôchodku; syn. nadpracovať: n. si päť rokov; dá si prepočítať výšku dôchodku, už si nadrobila sedem rokov 3. hovor. (čo) ▶ upraviť veľkosť, dĺžku niečoho pridaním istej časti, prirobiť, nadstaviť: n. vlasy; dať si n. tetovanie; n. sveter nadpliesť ▷ dok. ↗ nadrábať
nadrobiť p. polámať 1
odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas • odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenu • hovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať) • hovor. expr. odkrútiť • subšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenu • nadpracovať • nadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase) • poodrábať (postupne)
polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy
2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo
nadrobiť1, -í, -ia dok. (čo, čoho) pomrviť, pokrájať, porezať ap. na drobné kúsky: n. chleba do polievky; Nadrobili ju (kapustu) do sudov. (Jil.)
nadrobiť2, -í, -ia dok.
1. (čo) predĺžiť, zvýšiť ap. pridaním niečoho, prirobiť k niečomu niečo: Bol to kúsok (dreva), ktorým bola nadrobená noha od kolena. (Hron.)
2. dohnať zameškané prácou nad stanovený čas;
nedok. nadrábať, -a, -ajú