Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

nadrobiť1 dok. polámať, pomrviť na drobné kúsky: n. si chlieb do polievky


nadrobiť2 dok.

1. prirobiť niečo k niečomu, predĺžiť, zvýšiť: n. tyč o pol metra, n. sveter nadpliesť

2. nadpracovať: n. zameškané;

nedok. nadrábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadrobiť ‑í ‑ia dok.

drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo) 1. ▶ delením, lámaním, trením v rukách a pod. tvoriť z niečoho malé, drobné kúsky; syn. mrviť, meliť: d. chlieb, zrno prstami; d. hrudy zeme; mechanické drobenie kameňa, rudy; Drobila si rožtek do kávy. [H. Zelinová]; Mať drobila husiam žihľavu. [M. Rúfus]
2.deliť na viac častí a tým zmenšovať, oslabovať; syn. rozdrobovať, kúskovať: d. pozemky, pôdu; Žitňanci si odjakživa udržiavali jednodetný systém, aby sa majetky nedrobili. [A. Hykisch]; pren. Svojimi nezmyselnými táračkami drobila moju bolesť. [H. Zelinová]
3. ▶ prerušovať súvislý priebeh niečoho, porušovať celistvosť: d. hru; d. reč pomlkami; Bystrý prúd drobil mesačné svetlo. [A. Chudoba]
4. (koho) ▶ (o chlade a pod.) spôsobovať chvenie niekoho; syn. triasť, mrviť: zima ho drobí
opak. drobievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3rozdrobiť, k 1 inadrobiť, podrobiť


drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1.deliť sa, lámať sa, rozpadať sa na drobné časti: chlieb sa drobí; betón, murivo sa drobí; zem, hruda sa pod rukami drobí; kameň sa drobí na kusy; voda spôsobuje postupné drobenie horniny; Drevo pod jeho sekerou sa drobilo, rozpadávalo. [M. Urban]
2.mať narušený priebeh, celistvosť, byť niečím (často) prerušovaný: hra sa spočiatku drobila (v osobných súbojoch)
dok.rozdrobiť sa, k 1 inadrobiť sa, podrobiť sa


nadrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vykonávať prácu al. isté povinnosti ako náhradu za neodpracovaný čas, za nesplnené záväzky; syn. nadpracovávať, nadpracúvať: nie je potrebné n. si obednú prestávku; nadrábajú si to, čo zameškali neskorými príchodmi; Nevedia si zorganizovať robotu. A my to musíme nadrábať. [D. Mitana]
2. (koľko) ▶ pracovať viac rokov, než je potrebné na priznanie starobného dôchodku; syn. nadpracovávať, nadpracúvať: n. si osem rokov; Vyučujú dve učiteľky na dôchodku, z ktorých jedna nadrába už desať rokov. [Sme 2003]
3. hovor. (čo) ▶ pridávaním niečoho zväčšovať, predlžovať v priestore, prirábať, nadpájať, nadstavovať: n. steny úľa; nadrábanie vlasov predlžovanie vlasov spletaním vlastných a dodaných pramienkov; nadrábanie rias s využitím syntetických rias alebo srsti z norky; Na podklad použijete dostatočne tvrdý papier, ktorýbyť taký veľký, aby sme ho nemuseli nadrábať. [InZ 2001]
dok.nadrobiť2


nadrobiť1 -bí -bia nadrob! -bil -biac -bený -benie dok. (čo/čoho do čoho) ▶ lámaním, mrvením al. trením rozdeliť niečo na malé, drobné čiastočky a pridať do niečoho; syn. namrviť: n. chlieb, chleba do guľáša; n. droždie do vlažného mlieka; Medzitým do veľkej misy nadrobila hrubú vrstvu bryndze. [P. Jaroš]; Starý otec si do kávy nadrobil koláč a rozmočené kúsky lovil lyžicou. [LT 1998]


nadrobiť2 -bí -bia nadrob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo; ø) ▶ vykonať prácu al. istú povinnosť ako náhradu za neodpracovaný čas, nesplnené záväzky, odpracovať, odrobiť; syn. nadpracovať: n. zameškané; jeden deň voľna si nadrobil v nadčasoch; Viem, že to nadrobíte, - nezdvihol kučeravý mládenec hlavu od výkazu. [J. Štiavnický]; Nepôjde to z dovolenky, nadrobila som si vopred. [Milan Ferko]
2. (koľko) ▶ odpracovať viac rokov, než je potrebné na priznanie starobného dôchodku; syn. nadpracovať: n. si päť rokov; dá si prepočítať výšku dôchodku, už si nadrobila sedem rokov
3. hovor. (čo) ▶ upraviť veľkosť, dĺžku niečoho pridaním istej časti, prirobiť, nadstaviť: n. vlasy; dať si n. tetovanie; n. sveter nadpliesť
dok.nadrábať

nadrobiť p. polámať 1


odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas • odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenuhovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať) • hovor. expr. odkrútiťsubšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenunadpracovaťnadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase) • poodrábať (postupne)


polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždierozlomiťzlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicuzried. prelámaťhovor. pokrušiťnadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievkyporozlamovaťpoprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámaťzlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohyexpr.: pochrámaťdochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámalexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťroztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadrobiť1, -í, -ia dok. (čo, čoho) pomrviť, pokrájať, porezať ap. na drobné kúsky: n. chleba do polievky; Nadrobili ju (kapustu) do sudov. (Jil.)


nadrobiť2, -í, -ia dok.

1. (čo) predĺžiť, zvýšiť ap. pridaním niečoho, prirobiť k niečomu niečo: Bol to kúsok (dreva), ktorým bola nadrobená noha od kolena. (Hron.)

2. dohnať zameškané prácou nad stanovený čas;

nedok. nadrábať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

nadrobiť dokonavé sloveso
(ja) nadrobím VKdsa+; (ty) nadrobíš VKdsb+; (on, ona, ono) nadrobí VKdsc+; (my) nadrobíme VKdpa+; (vy) nadrobíte VKdpb+; (oni, ony) nadrobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nadrobil VLdsam+; (ona) nadrobila VLdsaf+; (ono) nadrobilo VLdsan+; (oni, ony) nadrobili VLdpah+;
(ty) nadrob! VMdsb+; (my) nadrobme! VMdpa+; (vy) nadrobte! VMdpb+;
(nejako) nadrobiac VHd+;
nadrobiť nadrobiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor