Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadrieť sa ‑ie ‑ú ‑el dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

drieť sa drie sa drú sa dri sa! drel sa drúc sa drúci sa drenie sa nedok. 1. (o čo) ▶ vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu; syn. šúchať sa, trieť sa, zadŕhať sa: lano sa nesmie d. o ostré predmety; koleso sa drie o rám; čln sa drel o dno
2. expr. ▶ usilovne a obyč. netvorivo sa učiť: d. sa na skúšku, na štátnicu; Driem sa ako tupec, hoci to všetko dávno viem. [K. Jarunková]
3. expr. (ø; na koho; kde) ▶ ťažko, namáhavo robiť, drieť; syn. drhnúť, hrdlačiť, lopotiť (sa): d. sa do úmoru
▷ dok. k 2, 3 ↗ nadrieť sa

nadrieť sa -rie sa -rú sa -dri sa! -rel sa -retý/-rený -retie (sa) dok. expr. 1. (kde; pri čom; na čom) obyč. s výrazom miery ▶ vykonať veľa namáhavej práce, veľmi sa narobiť; syn. nahrdlačiť sa, nalopotiť sa: dosť sa nadrie, ale zarobí; otec sa v robote poriadne nadrie; na tých strminách sa nadrú aj koníky; nadrel sa pri kopaní vinice; Uzučké švíky políčok, na ktorých sa za mladi toľko nadrel a načudoval, spustli. [A. Ferko]; Viete, čo som sa na tomto dome nadrela, kým sme ho vystavali? [J. Podhradský]
2. často publ. (s čím; na čo; ø) obyč. s výrazom miery ▶ vynaložiť na dosiahnutie niečoho veľké úsilie, veľa fyzických al. duševných síl, natrápiť sa s niečím; syn. namordovať sa, namoriť sa: s tým projektom sa ešte poriadne nadrie; na každý gól sa veľmi nadrieme; pivot sa na ihrisku nadrel najviac; nadrel som sa s tým mužstvom na všetkých prípravných zápasoch; Kým definitívne zdolali namaškrteného súpera, museli sa nadrieť podstatne viac. [Vč 1989]
3. (čo; na čo) ▶ naučiť sa niečo (texty, učivo) doslovne, často mechanicky, netvorivo, bez náležitého porozumenia: nestihol sa n. na zajtrajšiu skúšku, na štátnicu; to, čo sa nadrel v škole, už zabudol; Nemáte zmysel pre stroje, všetko, čo viete, ste sa nadreli, vaše vedomosti sú dôkladné. [P. Andruška]
◘ fraz. nadrieť sa ako kôň/mulica/vôl ťažko a bez oddychu pracovať (zničiť sa prácou)
▷ nedok. k 3 ↗ drieť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

nadrieť sa 1. p. narobiť sa 2. p. naučiť sa 1

narobiť sa s námahou urobiť veľa práce • napracovať sa: v živote sa veľa narobil, napracoval • expr.: nadrieť sa • nalopotiť sa • namordovať sa • namoriť sa • nadrhnúť sa • nahrdlačiť sa • nahrdlovať sa • nakatovať sa: nadrel sa, nahrdlačil sa na stavbe domu • subšt. namakať sa

naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematiku • naštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúšku • vzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sám • nacvičiť sa • nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohyby • namemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseň • doučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyziku • priučiť sa • zaučiť sa • zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zvárača • expr.: pochytiť • pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipy • vštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorce • hovor. expr.: nabifľovať sa • nadrilovať (sa) • nadrieť sa • štud. slang.: nadrviť sa • našprtať sa • naštukovať sa • našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíri • privyknúť (si) • zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácu • vycvičiť sa • vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciach • vycibriť sa • expr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní

zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa • udrieť sa • uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnala • zničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničený • hovor. expr.: zhumpľovať sa • strhať sa • expr.: uštvať sa • uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdloval • unaviť sa • ukonať sa • ustať • poet. znaviť sa • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa • umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa • upracovať sa • zrobiť sa • narobiť sa • nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)

2. porov. zodrať 1, zničiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drieť, drie, drú, rozk. dri nedok.

1. (čo) trieť, šúchať: obväz nesmie drieť ranu;

2. expr. (bezpredm. i na koho, komu) ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť: drieť od svitu do mrku; drieť na pánov; Už nikdy, nikdy dorast náš nepôjde cudzím zdarma drieť! (Ráz.-Mart.)

|| drieť sa

1. (o čo) trieť sa, šúchať sa, zachytávať sa: lano sa nesmie drieť o ostré predmety;

2. expr. ťažko robiť, hrdlačiť, drhnúť, drieť: drieť sa do úmoru; A Goljan so svojou úderkou sa dreli. (Hor.)

3. tlačiť sa, predierať sa, nasilu sa chcieť dostať niekam: Slnko cez obláčky vždy sa tuho drelo. (J. Kráľ) Židia sa dreli rovno k zástave. (Šolt.)

4. štud. slang. pejor. (čo i bezpredm.) usilovne sa učiť;

dok. k 4 nadrieť sa

nadrieť sa, -drie, -drú, rozk. -dri dok.

1. expr. vykonať veľa ťažkej roboty, narobiť sa: Pozri len na mňa, čo sa ja nadriem. (Urbk.) Koľko rúk sa nadrie, kým sa z rudy dostane to, za čo sa táto robota podniká. (Hor.)

2. expr. veľa nazdierať, nadobudnúť vykorisťovaním: Či sa už dosť nenadrel zo Žajdličanov? (Ráz.)

3. nadrieť (sa) štud. slang. (čo) mechanicky sa naučiť naspamäť: n. (sa) úlohu

Morfologický analyzátor

nadrieť dokonavé sloveso
(ja) nadriem VKdsa+; (ty) nadrieš VKdsb+; (on, ona, ono) nadrie VKdsc+; (my) nadrieme VKdpa+; (vy) nadriete VKdpb+; (oni, ony) nadrú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nadrel VLdsam+; (ona) nadrela VLdsaf+; (ono) nadrelo VLdsan+; (oni, ony) nadreli VLdpah+;
(ty) nadri! VMdsb+; (my) nadrime! VMdpa+; (vy) nadrite! VMdpb+;
(nejako) nadrúc VHd+;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

nadreli s prípravou nákladu ≈ nadřeli s přípravou nákladu
sa nadrel, každý deň ≈ se dřel, každý den
sa všetci veľmi nadreli ≈ se všichni hodně nadřeli
s ním Nadrite, Ulzana ≈ s ním Nachite, Ulzana
spolu s ním Nadrite ≈ spolu s ním Nachite
tak sa človek nadrie ≈ tak se člověk nadře
všetci veľmi nadreli s ≈ všichni hodně nadřeli s
život sa nadrel, každý ≈ život se dřel, každý
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor