nadriadený príd. právne al. úradne postavený vyššie: n. úrad, orgán, n-á inštitúcia; práv. n. súd;
spodst. nadriadený, -ého m. osoba právne al. úradne postavená vyššie: Nadriadeným sa nelichotil. (Tat.);
nadriadenosť, -ti ž.