nadporučík -a mn. -ci m. 3. st. hodnosti nižších dôstojníkov;
nadporučíčka -y -čok ž.;
nadporučícky príd.
nadporučík -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ (u nás) vojenská, policajná al. hasičská dôstojnícka hodnosť vyššia ako poručík a nižšia ako kapitán, skr. npor.; jej nositeľ: policajný n.; nadporučíci pechoty; byť povýšený do hodnosti nadporučíka; vyšetrovateľom prípadu bol n. XY ▷ nadporučíčka -ky -čok ž.: pracovať pod velením nadporučíčky
nadporučík, -a, mn. č. -ci m. stupeň dôstojníckej hodnosti;
nadporučíčka, -y, -čok ž.;
nadporučícky príd.: n-a hodnosť
(jedna) nadporučíčka; (bez) nadporučíčky; (k) nadporučíčke; (vidím) nadporučíčku; (hej) nadporučíčka!; (o) nadporučíčke; (s) nadporučíčkou;
(dve) nadporučíčky; (bez) nadporučíčok; (k) nadporučíčkam; (vidím) nadporučíčky; (hej) nadporučíčky!; (o) nadporučíčkach; (s) nadporučíčkami;