nadovšetko
I. prísl. veľmi; najväčšmi: má ho n. rád, n. milý
II. čast. predovšetkým, najmä: potrebuje n. pokoj
nadovšetko1 prísl. ▶ v najväčšej miere, väčšmi než čokoľvek iné, najväčšmi: n. si ceniť slobodu; n. si váži svojich rodičov; ľúbim ťa n.!; mám n. rád hudbu; Pokoj a láska sú nadovšetko. [I. Kadlečík]; Obľúbil a zamiloval si kone nadovšetko a nadosmrti. [P. Jaroš]
nadovšetko2 čast. ▶ zdôrazňuje platnosť výrazu, pripisujúc mu najväčšiu dôležitosť, v prvom rade; syn. predovšetkým, najmä, hlavne: opatrnosť n.; snažíme sa n. o diskrétnosť; pacient potrebuje n. pokoj; Potrebná je angažovanosť, ale nadovšetko obetavá láska. [Anton Hlinka]
nadovšetko 1. v najvyššej miere; nad všetko ostatné • veľmi: nadovšetko, veľmi sa bojí svojho otca • najväčšmi • najviac • najviacej: najväčšmi, najviac, najviacej má rada svoje vnúča
2. p. najmä
najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkým • hlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcom • nadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazy • osobitne • kniž. v prvom rade • zvlášť • kniž. obzvlášť • zastar.: zvlášte • obzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o teba • zastar. menovite • subšt. gór (Hrúz, Johanides)
nadovšetko prísl. v najvyššej miere, najväčšmi, predovšetkým, najmä: Myslel som na krajinu nadovšetko milú. (Jil.) U richtára je pokoj i zovňajší, ale nadovšetko ten, ktorý nikto neodníme. (Kuk.)