nadostač
I. prísl. vyj. dostačujúcu mieru, dosť: n. sa zaujímať, n. známy
II. čísl. zákl. neurč. dostačujúce množstvo, dosť: n. jedla, má všetkého n.
nadostač1 prísl. ▶ v dostačujúcej al. potrebnej miere; syn. dostatočne, dostačujúco, dosť1: n. sa zaujímal o syna; ste n. inteligentný, múdry; Cítil sa nadostač odolný. [R. Sloboda]; Kto nebol nadostač obozretný, ľahko si nabral vody do topánok. [Vč 1983]
nadostač2 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje neurčité (pomerne veľké) dostačujúce množstvo, neurčitý dostatočný počet; syn. dosť2, hodne1: mať n. síl, optimizmu; úloh bolo n.; mali sme n. jedla aj pitia; nemáme času n.; Pizzaro vyslal teda tesára do Paraguaja, lebo tam rástlo nadostač vhodných stromov. [V. Krupa]; Pretože po celý rok nie je nadostač hmyzu, robieva si [ďateľ] zásoby potravy v dutinách stromov. [Sln 1976]
dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočne • dostačujúco • postačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonný • hodne • značne: je to hodne, značne rozšírený názor • nadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechy • pomerne • relatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstva • zastar. zdostač (Hviezdoslav) • nár. dosti
2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúco • postačujúco • nadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla? • nár. dosti
3. p. hotovo
nadostač p. dosť 1, 2
nadostač, prísl. dosť, v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve, počte: Stoličiek nebolo nadostač. (Kuk.) Máme všetkého nadostač. (Kuk.)