nadobývať, -a, -ajú nedok. zastar. (čo, čoho) nadobúdať: Všetko si sám nadobýval. (Kuk.);
dok. nadobyť = nadobudnúť
nadobúdať i nadobývať nedok. strsl, zsl získavať, zhromažďovať (obyč. o majetku): Rozum si rašé nadobúdaj a nerob uš takia sprostoste! (Ochtiná ROŽ); Miseľi zme si šetko, od najmenšej opálki, nadobívať (Dol. Lehota DK); Budete si nadobívat nábitok (Stankovany RUŽ); Bou̯ šporovní, fšecko si sám nadobívau̯ (Bánovce n. Bebr.); A tak sme postupňe začali majetog nadobívat (Ludanice TOP); Taško zme to nadobúdali a o šecko zme došli (Brestovany TRN)
nadobýjať sa, nadobývať sa ndk na čo; k čomu usilovať sa získať niečo pre seba; dosiahnuť niečo: kdo bi se k tomu statku nadobywal, zhola nicz nemuože tam mieti (MARTIN 1563); on sa na directorstwo nenadobigal (D. JASENO 1759)
nadobyť dk 1. čo (s kým) získať, dosiahnuť, nadobudnúť niečo (v spolupráci s niekým): (majetok) sem z manzelku praczne nadobyl ((ŽILINA) 1583); zeme, luke wedle rozoznany pocztyweho prawa ma se daty Martynowy a gedna krawa, neb wicze sem s njm nenadobila any gedney babky, teda gemu any wicz poruczity muzem (ZVOLEN 1592); Stanislaw Plachta ssoltistwo byl kupil a nadobyl (O. PODZÁMOK 1659 E); prassek, kdy se žadny sen nadobiti nemuže (RT 17. st) keď nenastáva spánok; domňiwal sy se, že weliky zysk nadobudess (CDu 18. st) F. zle nadobite wecy zle hinu (KoB 1666) nečestne nadobudnuté veci neprinášajú úžitok 2. ban nadolovať, narúbať (o nerastoch): stary waldburgerowe gsu powinny zaplatiti, magi-li rudu nadobitu neb wirubanu (MB 1701); nadobývať ndk 1. k 1: samy ho (majetok) nadobj walj swogow praczow (BÁTOVCE 1591); welmy tescze nadobywagicze stateczek lyetawsky (RAJEC 1650-60); kotal palenčseny y z ustawanim geho (syna) sa nadobiwal (S. ĽUPČA 1731); kdo y w žalary zly biwa, gracie nenadobywa (GŠ 1758); panom compossessorom w chotare swogom stiesnenom tessko žiwnost nadobywat prjchody (FOLKUŠOV 1766 E) 2. k 2: kdy nektery stary hawyr, ktery rudu nadobiwal, wandruge (MB 1701) 3. čo (z čoho) (o poznatkoch) osvojovať si, učiť sa niečo: známosti ne z regulj, ale z pjsma máss nadobywati (MZP 1696); rad umenj nadobyweg, co neumjž, na to se pteg (PoP 1723-24); z čtěnj knjch maudrosti a rozumnosti nadobjwaťi mohau (PT 1796); prečo z cudzeho ňešťesti rozumu ňenadobýwaš? (CDu 18. st) neučíš sa na chybách iných; nadobyť si čoho nadobudnúť si, získať si: pry puorodu ditatka nemocy težkeg sy nadobila (AgS 1708) ochorela
nadobývať p. nadobyť
nadobývať sa p. nadobýjať sa