nadobudnúť -e -ú -dol dok. stať sa majiteľom, nositeľom ap. niečoho, získať, zadovážiť si: n. majetok, vzdelanie, istotu; n. si nové šaty
□ n. platnosť začať platiť; n. účinnosť začať byť účinný: zákon n-e účinnosť 1. 1. 1998;
nedok. nadobúdať -a
zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky • trhať • oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny • paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky • vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu
2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu • koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu • nadobúdať • získavať • zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu
nadobudnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čo, čoho) získať, dosiahnuť pre seba al. pre niekoho: n. majetok; n. smelosť, rozvahu; zákon nadobudol platnosť, účinnosť; Moji predkovia a ja nadobudli sme našim kmeňom slobodu. (Stod.) Nadobudla som si dvoje šiat. (Kuk.) Nadobudol si vážnosti. (Tim.);
nedok. nadobúdať, -a, -ajú