nad, nado (v spoj. nado mňa/mnou, nado dvere/-mi) predl.
A. s A vyj.
1. smerovanie vyššie od niečoho al. niekoho, op. pod(o): vyletieť n. vrchy, zavesiť n. posteľ, skloniť sa n. spiace dieťa
2. zreteľ: drahší n. zlato; soľ n. zlato; n. jej muža niet
3. mieru: piť n. únosnú mieru, mať práce n. sily; žiť n. pomery veľmi nákladne; teplota n. 30 °C; majster n. majstrov vynikajúci majster
4. väzbu pri slovesách: vyšvihnúť sa n. niekoho, vypínať sa n. všetkých
B. s I vyj.
1. miesto položené vyššie od niečoho, op. pod: lietať n. hladinou, n. horami, ohrievať ruky n. ohňom; hmla n. mestom
2. hierarchicky vyššie postavenú inštitúciu, orgán al. jednotlivca, op. pod: n. krajskými úradmi je vláda, má n. sebou dvoch vedúcich
3. účel, cieľ: sedieť n. príkladmi, n. učebnicou
4. príčinu: trápiť sa, smútiť n. niečím, smiať sa n. niečím, krútiť hlavou n. neporiadkom
5. väzbu pri slovesách a menách: víťaziť n. predsudkami, premýšľať n. životom, zľutovať sa n. protivníkom; nadvláda n. chudobou
nad (nado len v spojeniach nado mnou, nado mňa, nado dvermi) predl.
I. so 4. p.
1. vyjadruje smerovanie deja do vyššej polohy, ako je vec (osoba) označená menom vo 4. p.: Preniesol sponad stola lampu nad posteľ. (Taj.) Zohol sa nízko nad Magdaléninu tvár. (Fig.) Keď bol dolu, pozrel nad seba. (Jégé) Hmla vzniesla sa už nad zem. (Urb.)
2. vyjadruje, že niečo (osoba al. vec) v porovnaní s niečím iným má vyššiu hodnotu, cenu, mieru ap.: soľ nad zlato; dobrá rada nad zlato (prísl.); Elenu mal rád nad život. (Kal.) Bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete. (Chal.) Hradská bola tvrdšia nad kameň. (Švant.)
3. vyjadruje, že niečo presahuje istú hranicu, medzu, mieru: piť, fajčiť, nad mieru; žiť nad pomery nákladnejšie, ako dovoľujú prostriedky; záväzky nad plán (Hor.); práca nad čas; teplota nad 60 °C;
4. obyč. so 4. p. mn. č. opakovaného podst. mena vyjadruje stupňovanie, vysoký stupeň niečoho: Dám vám radu nad rady (Bedn.) veľmi dobrú; lapaj nad všetkých lapajov (Ondr.) veľký lapaj; Bola to bolesť nad všetky bolesti (Fig.) veľká; majster nad majstrov (Dobš.) znamenitý majster;
II. so 7. p.
1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje vo vyššej polohe ako predmet (vec, osoba) označený menom v 7. p.: Opekajú si voňavú slaninu nad pahrebou. (Chrob.) Malý žeravý (ohník) zasvietil nad dolinkou. (Urb.) Nad bránou bol oblôčik. (Jégé) Zimné jasné nebo bolo nad nimi. (Tat.)
● nad ránom pred svitaním, na svitaní;
2. vyjadruje, že osoba al. vec podlieha právomoci, vplyvu niečoho, niekoho: Nad krajom je povereníctvo v Bratislave. (Laz.) Nemá nad sebou pána ani hospodára. (Kuk.)
3. vyjadruje, že niečo (al. niekto) je istým spôsobom nejakou činnosťou zasiahnuté(-ý), zasahované(-ý): uvažovať, rozmýšľať nad niečím, rozhodnúť nad niečím, nad niekým, vyniesť nad niekým rozsudok, zmilovať sa, zľutovať sa nad niekým, mať dozor nad niekým, nad niečím, bdieť nad niekým, zvíťaziť nad niekým, triumfovať, dominovať nad niekým, vládnuť nad niekým;
4. vyjadruje príčinu nejakej činnosti, nejakého duševného al. citového stavu: rozčuľovať sa, pohoršovať sa, rozhorčovať sa nad niečím (nad niekým), rozhnevať sa nad niečím, čudovať sa nad niečím, ustrnúť, užasnúť nad niečím (nad niekým), plesať, radovať sa nad niečím, zasmiať sa nad niečím, žialiť, smútiť nad niečím
nado p. nad