Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nadlho prísl.

1. na dlhší čas, op. nakrátko: n. sa rozpršalo, odišiel n.

2. na väčšiu dĺžku, op. nakrátko: ostrihaný n.

nadlho, pís. i na dlho prísl.

nadlho pís. i na dlho prísl. 1. ▶ na dlhé, dlhšie, presne neurčené časové obdobie, na dlhý čas; op. nakrátko: zážitok im n. utkvie v pamäti; rekord zostane asi n. neprekonaný; básnik sa n. odmlčal; vráti sa k mame, no nie n.; s týmto výsledkom sa nemôžeme n. uspokojiť; Zmizla nám z očí nadlho, aj sme na ňu zabudli. [H. Ponická]; Táto príhoda ho nadlho roztrpčila. [R. Čižmárik]; Kanáriky sa kupujú na dlho, nie na jeden mesiac. [K. Jarunková]; Drobné lúčenia sú oveľa bolestnejšie ako lúčenia na dlho. [J. Satinský]
2. zried. ▶ na istú, obyč. väčšiu dĺžku, po dĺžke; op. nakrátko: narezať palice n.

nadlho prísl.

1. na dlhý čas: Táto myšlienka ovládla ho nadlho. (Jégé) Rozpršalo sa vari nadlho. (Jes-á)

2. zried. na značnú, veľkú dĺžku: Šuhaj je i ostrihaný moderne, v tyle a okolo uši nakrátko a v štici nadlho. (Kuk.)

nadlho prísl. (naglho, nadĺho)
1. na dlhý čas: Iďeťe ta naglho? (Hliník n. Hron. NB); Nadĺho iďež het? (Revúca); Nadĺho si ho tam necháli, mal šeličo na rováši (Lovčice TRN)
2. csl na väčšiu dĺžku; rovno: Na hrupšom konci zme papek tag nadlho, na končito zastrúhaľi bičakom (V. Lom MK); Upiékli sa zavináki potkovi makové, orechové, sirovníki uš tag nadlho (Brestovany TRN); Ked me išľi do ľesa, ta me voz nadluho spraviľi, žebi še naňho dluhi dreva pomesciľi (V. Kazimír TRB)

naglho p. nadlho

nadlho [-dl(u)-] prísl
1. na dlhý čas, dlho: slunečné horkosti vystojí v společném chládku nadluho v pokoji (ASL 1788); radim wsseckim obcam, abi swu lichwu od sskodliweho powetria a času, kteri z tuheg zimi aneb z welkeg horučostj aneb nadlho trwagiceg wlchkosti sa stawa, branili (Kur 1792)
2. po dĺžke: propexus: nadlúhó, dolú česany (KS 1763); tresla se cele zem, tak gak gest nassiroko a nadlúho a z gednym prutem nassyr (BlR 18. st)