nadhadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (koho, čo (na čom; v čom)) ▶ vyhadzovať niečo, niekoho smerom hore, nie veľmi vysoko, a opäť chytať: n. na panvici palacinky; ľavou rukou si nadhadzovala kľúče vo vrecku; pri chôdzi si nadhadzoval pušku na pleci; artista nadhadzujúci partnera alebo rôzne predmety; Podchvíľou ho [tankistu] vzali na ruky a nadhadzovali, radovali sa, kričali na slávu. [J. Papp]; Pastierikovia s vrecami na hlavách nadhadzovali v dlaniach horúce zemiaky. [A. Habovštiak]
2. šport. (čo; na čo; ø) ▶ vrhať oblúkom loptu, loptičku smerom k spoluhráčovi tak, aby bola vhodnou prihrávkou na ďalšie spracovanie, hádzať: prvýkrát n.; n. na prihrávku; n. vysokú loptu; vie efektívne n.; nový hráč dobre nadhadzuje; nadhadzujete alebo odrážate loptičky
3. (čo) ▶ prudšie hýbať niečím, niekým smerom nahor a dolu, opakovane dávať do mierne zvýšenej polohy, trocha dvíhať, nadvihovať: jej kopúce nohy nadhadzovali sieť. [J. Johanides]; Nad cestou poletovali vrany, vietor ich nadhadzoval ako sivé lopty [M. Krno]; Šesť dní a sedem nocí burácal južný vietor, vlny sa zrážali ako šíky vojska a nadhadzovali loď na vysokých vlnách hore i dolu. [V. Zamarovský] □ nadhadzovať cenu, sumu zvyšovať
4. (čím) ▶ vykonávať prudký pohyb určitou časťou tela, mykať, vyhadzovať: n. pri chôdzi plecami; kobyla začala n. zadkom; morča nadhadzuje zadnými nohami a nadskakuje; Koníky sa predierali snehovými závejmi a bujaro nadhadzovali hlavami. [L. Ťažký]
5. (koho (na čom)) ▶ opakovane vykonávať pohyb smerom hore a dolu, držiac niekoho rukami a nepúšťajúc; syn. hojdať, natriasať: začala n. plačúce dieťa; Len nech ostane chvíľu pri mne, - protestoval Belavý a začal syna nadhadzovať na kolenách. [R. Čižmárik]
6. šport. (čo; koľko) ▶ pri vzpieraní dostávať prudkým pohybom činku do vodorovnej polohy nad hlavu: nadhadzovanie činky s pohupovaním vo vzpriamovačoch svaloch v spodnej časti chrbta; Teraz od neho tréner očakáva umiestnenie v prvej osmičke - trhá 155 kg a nadhadzuje 177 kg, - tvrdí. [Sme 2009]
7. neos. (koho, čo; ø) ▶ (obyč. pri jazde dopravným prostriedkom) spôsobovať prudký trhavý pohyb, hýbať niečím, niekým hore-dole, z jednej strany na druhú, trhať, mykať; syn. hádzať, natriasať: chlapcov v aute nadhadzovalo a búchalo; vzadu v autobuse poriadne nadhadzovalo; Priľahučkú Naďu nadhadzuje, chce niečo povedať, ale načo dráždiť šoféra. [V. Klimáček]; Kolesá hrkotali po kameňoch na dvore a bábiky nadhadzovalo, dobreže nevypadli z vozíka. [I. Pačutová]
8. neos. ((s) kým; (s) čím) ▶ nezámerne konať opakovaný pohyb hore a dolu spôsobený pohybom podkladovej plochy; konať nezámerný pohyb v dôsledku podnetov vychádzajúcich z fyzického stavu tela (bolesť, kŕče, smiech), hádzať: na vlnách nami, s nami parádne nadhadzuje; ľudia na drevenom pódiu tak dupali, až to mnou nadhadzovalo; sučka mala také kŕče, že ňou nadhadzovalo; opäť obrátil hlavu k oblohe a smial sa, nadhadzovalo ním
9. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nepriamym spôsobom slovne upozorňovať, poukazovať na niečo, navrhovať niečo akoby mimochodom; syn. naznačovať, pripomínať: n. isté problémy; n. otázku voľby; niekto nadhadzuje, že mu chýba tá správna atmosféra a mali by sme o niečo hrať
◘ fraz. expr. až ma nadhadzuje [, keď počujem, že...] veľmi ma hnevá, rozčuľuje ma
▷ dok. ↗ nadhodiť
nadhadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. (ø; na čom; v čom) ▶ vykonávať telom krátke trhavé pohyby smerom hore a dolu, dvíhať sa, mykať sa; syn. natriasať sa: dieťa sa nadhadzuje v postieľke; pri tanci sa nadhadzovala, vlnila bokmi; Začala sa na foteli vyzývavo nadhadzovať a utrúsila, aby si k nej prisadol. [J. Lenčo]; Postála, kým prešiel vedľa nej, nadhadzujúc sa na drevenej protéze. [J. Jonáš] ▷ dok. ↗ nadhodiť sa
nadhodiť -dí -dia nadhoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho, čo (kam; kde)) ▶ pohybom ruky, rúk dostať niečo, niekoho smerom hore, nie veľmi vysoko, a opäť chytiť, vyhodiť: n. čiapku nad hlavu; n. si pušku na pleci; nadhodili ho do výšky; Nezložíme sa? - nadhodil v dlani mincu druhý neznámy. [I. Hudec]
2. šport. (čo (na čo); ø) ▶ vrhnúť oblúkom loptu, loptičku do istej vzdialenosti al. výšky smerom k spoluhráčovi tak, aby bola vhodnou prihrávkou na ďalšie spracovanie, hodiť: n. loptu; n. na podanie; nevie správne n.; hráč chytá loptičky, ktoré nadhodil nadhadzovač; urobiť otočku s nadhodením
3. (čo, zried. koho (na čom)) ▶ prudšie pohnúť niečím smerom nahor a dolu, trocha zdvihnúť, pridvihnúť, nadvihnúť: n. si poloprázdny batoh na pleciach; Nadhodil si mládenčeka na chrbte a zastal. [A. Chudoba] □ nadhodiť cenu, sumu zvýšiť
4. (čím) ▶ vykonať prudký pohyb určitou časťou tela, myknúť, vyhodiť: kôň nadhodil zadkom; spýtavo som nadhodil hlavou čakajúc na jeho odpoveď
5. šport. (čo; koľko) ▶ pri vzpieraní dostať prudkým pohybom činku nad hlavu do vodorovnej polohy: n. činku; vzpierač nadhodil 145 kg
6. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nepriamym spôsobom slovne upozorniť, poukázať na niečo, akoby mimochodom spomenúť; syn. naznačiť, pripomenúť: n. otázku, tému; znova nadhodil rovnaký problém; len tak akoby nič nadhodili, že chcú kúpiť nové auto; Jej muž, ako mi šelmovsky nadhodila, bol už tretí rok za oceánom. [J. Poničan]
7. neos. (koho, čo; čím) ▶ (obyč. pri jazde dopravným prostriedkom) spôsobiť prudký trhavý pohyb, pohnúť niečím, niekým hore-dole, z jednej strany na druhú, trhnúť, myknúť, hodiť, hegnúť: traktor nadhodilo; Oje na vlečke zaškrípe, zopár ráz nás nadhodí, dobreže mi nevyrazí dych. [J. Tužinský]; Bolestný výkrik preťal povetrie, vtom vozom nadhodilo. [M. Lackovič]
▷ nedok. ↗ nadhadzovať
nadhodiť sa -hodí sa -hodia sa -hoď sa! -hodil sa -hodiac sa -hodenie sa dok. 1. (ø; na čom; v čom) ▶ urobiť telom krátky trhavý pohyb smerom hore a dolu, prudšie sa nadvihnúť, myknúť sa, trhnúť sa: n. sa na gauči, v kresle; nadhodil sa, pošmykol sa a spadol; Zarachotil výstrel a srna ešte predtým padla ticho ako list zo stromu, ešte raz sa nadhodila a potom ostala vyvalená. [M. Krno]
2. (nad čo) ▶ prudko sa vyhodiť sa do menšej výšky, nadskočiť: rybka sa nadhodila nad hladinu
▷ dok. k 1 ↗ nadhadzovať sa