Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nadhodiť dok.

1. (trocha) hodiť al. trhnúť smerom hore: n. dieťa, n. si vrece, n. sa na stoličke

2. (v reči) načať, naznačiť, pripomenúť: n. otázku, riešiť n-ené problémy;

nedok. nadhadzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadhodiť ‑í ‑ia dok.

nadhodiť -dí -dia nadhoď! -dil -diac -dený -denie dok.


nadhodiť sa -dí sa -dia sa nadhoď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

nadhadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (koho, čo (na čom; v čom)) ▶ vyhadzovať niečo, niekoho smerom hore, nie veľmi vysoko, a opäť chytať: n. na panvici palacinky; ľavou rukou si nadhadzovala kľúče vo vrecku; pri chôdzi si nadhadzoval pušku na pleci; artista nadhadzujúci partnera alebo rôzne predmety; Podchvíľou ho [tankistu] vzali na ruky a nadhadzovali, radovali sa, kričali na slávu. [J. Papp]; Pastierikovia s vrecami na hlavách nadhadzovali v dlaniach horúce zemiaky. [A. Habovštiak]
2. šport. (čo; na čo; ø) ▶ vrhať oblúkom loptu, loptičku smerom k spoluhráčovi tak, aby bola vhodnou prihrávkou na ďalšie spracovanie, hádzať: prvýkrát n.; n. na prihrávku; n. vysokú loptu; vie efektívne n.; nový hráč dobre nadhadzuje; nadhadzujete alebo odrážate loptičky
3. (čo) ▶ prudšie hýbať niečím, niekým smerom nahor a dolu, opakovane dávať do mierne zvýšenej polohy, trocha dvíhať, nadvihovať: jej kopúce nohy nadhadzovali sieť. [J. Johanides]; Nad cestou poletovali vrany, vietor ich nadhadzoval ako sivé lopty [M. Krno]; Šesť dní a sedem nocí burácal južný vietor, vlny sa zrážali ako šíky vojska a nadhadzovali loď na vysokých vlnách hore i dolu. [V. Zamarovský]nadhadzovať cenu, sumu zvyšovať
4. (čím) ▶ vykonávať prudký pohyb určitou časťou tela, mykať, vyhadzovať: n. pri chôdzi plecami; kobyla začala n. zadkom; morča nadhadzuje zadnými nohami a nadskakuje; Koníky sa predierali snehovými závejmi a bujaro nadhadzovali hlavami. [L. Ťažký]
5. (koho (na čom)) ▶ opakovane vykonávať pohyb smerom hore a dolu, držiac niekoho rukami a nepúšťajúc; syn. hojdať, natriasať: začala n. plačúce dieťa; Len nech ostane chvíľu pri mne, - protestoval Belavý a začal syna nadhadzovať na kolenách. [R. Čižmárik]
6. šport. (čo; koľko) ▶ pri vzpieraní dostávať prudkým pohybom činku do vodorovnej polohy nad hlavu: nadhadzovanie činky s pohupovaním vo vzpriamovačoch svaloch v spodnej časti chrbta; Teraz od neho tréner očakáva umiestnenie v prvej osmičke - trhá 155 kg a nadhadzuje 177 kg, - tvrdí. [Sme 2009]
7. neos. (koho, čo; ø) ▶ (obyč. pri jazde dopravným prostriedkom) spôsobovať prudký trhavý pohyb, hýbať niečím, niekým hore-dole, z jednej strany na druhú, trhať, mykať; syn. hádzať, natriasať: chlapcov v aute nadhadzovalo a búchalo; vzadu v autobuse poriadne nadhadzovalo; Priľahučkú Naďu nadhadzuje, chce niečo povedať, ale načo dráždiť šoféra. [V. Klimáček]; Kolesá hrkotali po kameňoch na dvore a bábiky nadhadzovalo, dobreže nevypadli z vozíka. [I. Pačutová]
8. neos. ((s) kým; (s) čím) ▶ nezámerne konať opakovaný pohyb hore a dolu spôsobený pohybom podkladovej plochy; konať nezámerný pohyb v dôsledku podnetov vychádzajúcich z fyzického stavu tela (bolesť, kŕče, smiech), hádzať: na vlnách nami, s nami parádne nadhadzuje; ľudia na drevenom pódiu tak dupali, až to mnou nadhadzovalo; sučka mala také kŕče, že ňou nadhadzovalo; opäť obrátil hlavu k oblohe a smial sa, nadhadzovalo ním
9. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nepriamym spôsobom slovne upozorňovať, poukazovať na niečo, navrhovať niečo akoby mimochodom; syn. naznačovať, pripomínať: n. isté problémy; n. otázku voľby; niekto nadhadzuje, že mu chýba tá správna atmosféra a mali by sme o niečo hrať
fraz. expr. až ma nadhadzuje [, keď počujem, že...] veľmi ma hnevá, rozčuľuje ma
dok.nadhodiť


nadhadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. (ø; na čom; v čom) ▶ vykonávať telom krátke trhavé pohyby smerom hore a dolu, dvíhať sa, mykať sa; syn. natriasať sa: dieťa sa nadhadzuje v postieľke; pri tanci sa nadhadzovala, vlnila bokmi; Začala sa na foteli vyzývavo nadhadzovať a utrúsila, aby si k nej prisadol. [J. Lenčo]; Postála, kým prešiel vedľa nej, nadhadzujúc sa na drevenej protéze. [J. Jonáš]dok.nadhodiť sa


nadhodiť -dí -dia nadhoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (koho, čo (kam; kde)) ▶ pohybom ruky, rúk dostať niečo, niekoho smerom hore, nie veľmi vysoko, a opäť chytiť, vyhodiť: n. čiapku nad hlavu; n. si pušku na pleci; nadhodili ho do výšky; Nezložíme sa? - nadhodil v dlani mincu druhý neznámy. [I. Hudec]
2. šport. (čo (na čo); ø) ▶ vrhnúť oblúkom loptu, loptičku do istej vzdialenosti al. výšky smerom k spoluhráčovi tak, aby bola vhodnou prihrávkou na ďalšie spracovanie, hodiť: n. loptu; n. na podanie; nevie správne n.; hráč chytá loptičky, ktoré nadhodil nadhadzovač; urobiť otočku s nadhodením
3. (čo, zried. koho (na čom)) ▶ prudšie pohnúť niečím smerom nahor a dolu, trocha zdvihnúť, pridvihnúť, nadvihnúť: n. si poloprázdny batoh na pleciach; Nadhodil si mládenčeka na chrbte a zastal. [A. Chudoba]nadhodiť cenu, sumu zvýšiť
4. (čím) ▶ vykonať prudký pohyb určitou časťou tela, myknúť, vyhodiť: kôň nadhodil zadkom; spýtavo som nadhodil hlavou čakajúc na jeho odpoveď
5. šport. (čo; koľko) ▶ pri vzpieraní dostať prudkým pohybom činku nad hlavu do vodorovnej polohy: n. činku; vzpierač nadhodil 145 kg
6. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nepriamym spôsobom slovne upozorniť, poukázať na niečo, akoby mimochodom spomenúť; syn. naznačiť, pripomenúť: n. otázku, tému; znova nadhodil rovnaký problém; len tak akoby nič nadhodili, že chcú kúpiť nové auto; Jej muž, ako mi šelmovsky nadhodila, bol už tretí rok za oceánom. [J. Poničan]
7. neos. (koho, čo; čím) ▶ (obyč. pri jazde dopravným prostriedkom) spôsobiť prudký trhavý pohyb, pohnúť niečím, niekým hore-dole, z jednej strany na druhú, trhnúť, myknúť, hodiť, hegnúť: traktor nadhodilo; Oje na vlečke zaškrípe, zopár ráz nás nadhodí, dobreže mi nevyrazí dych. [J. Tužinský]; Bolestný výkrik preťal povetrie, vtom vozom nadhodilo. [M. Lackovič]
nedok.nadhadzovať


nadhodiť sa -hodí sa -hodia sa -hoď sa! -hodil sa -hodiac sa -hodenie sa dok. 1. (ø; na čom; v čom) ▶ urobiť telom krátky trhavý pohyb smerom hore a dolu, prudšie sa nadvihnúť, myknúť sa, trhnúť sa: n. sa na gauči, v kresle; nadhodil sa, pošmykol sa a spadol; Zarachotil výstrel a srna ešte predtým padla ticho ako list zo stromu, ešte raz sa nadhodila a potom ostala vyvalená. [M. Krno]
2. (nad čo) ▶ prudko sa vyhodiť sa do menšej výšky, nadskočiť: rybka sa nadhodila nad hladinu
dok. k 1nadhadzovať sa

nadhodiť p. naznačiť, pripomenúť 2


nadhodiť sa p. vyskytnúť sa


naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedaťnadhodiťzried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázkynačrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prácsignalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cienpripomenúťpoznamenaťpodotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísťexpr.: nadškrtnúťnaštrknúťnadštrknúťpodštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľoviexpr. zried. naškrknúť


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sazjaviť saobjaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácienájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnotynaskytnúť sahovor.: pritrafiť satrafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobokpridať sahovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sanadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytloprísťdôjsť: berie, čo prídepodpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohykniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) hodiť smerom hore, vyhodiť do menšej výšky: Nadhodil vo foteli zavalité telo. (Fr. Kráľ) Nadhodia ho ako dieťa, keď sa s ním ihrá mocný otec. (Gráf)

2. (čo i bezpredm.) pripomenúť, poznamenať; povedať, dať na pretras (o otázke, probléme): n. otázku; nadhodené myšlienky, problémy; Málik chcel čosi nadhodiť, ale ktosi zaklopal. (Hor.) Haluška nadhodil: „Nechajme kapustu kapustou.“ (Kuk.);

nedok. nadhadzovať, -uje, -ujú;

opak. nadhadzúvať, -a, -ajú

|| nadhodiť sa

1. vyhodiť sa do menšej výšky, nadskočiť: Nevedel ani, ako sa mu ruka nadhodila nad matkinu hlavu. (Gráf)

2. hovor. náhodou sa vyskytnúť, natrafiť sa: Koľko všakových ľudí sa ti nadhodí vo svete! (Kuk.) Klementovi sa nadhodila robota pri železnici. (Švant.);

nedok. nadhadzovať sa;

opak. nadhadzúvať sa

nadhodiť dok.
1. čiast. strsl, zsl myknúť, pohodiť smerom hore, do vyššej želateľnej polohy: Nadhoď mi to vrece na pľece! (Košťany n. Tur. MAR); Batoh ma veľmi tľačeu̯, nadhodila som si ho a išla ďálej (Návojovce TOP); Kón len tag nadhodzev hlavu (Trakovice HLO); Nadhodzí si uďičku a narás pot kríčkem vidzí (ženské) mrdose (Záh. Ves MAL)
2. čiast. strsl, zsl pripomenúť, naznačiť (v reči): Dobre že si to nadhoďiu̯, ja bi som bou̯ zabudou̯ (Košťany n. Tur. MAR); Len tag nadhoďím, že son ho viďela z Ančou tancuvať (Návojovce TOP); Nadhoďila redž aj o tom veselí (Lapáš NIT); Ona nadhodzila jenno, já zaz druhé a nebolo konca-kraja rečám (Brestovany TRN)
3. čiast. sstrsl, kys pridať na cene: Na jarmoku si pľiaskaľi na ruki a prišiou̯ kupedz a nadhoďou̯ (Prievidza); Prišiou sused a nadhoďiu̯ ďesať korún (Mošovce MAR); No nadhoďim ťi čosig a predaj kravu mňe! (Riečnica KNM)


nadhodiť sa dok.
1. vyhodiť sa do menšej výšky: A na ton kameni sa vós tag nadhodzev, že kočiž vilecev z voza (Brestovany TRN)
2. náhodou sa vyskytnúť, natrafiť sa: Ten mladí meďveť sa mi nadhoďiu̯ do teho šúsa (Dlhá n. Or. DK)

nadhodiť dk
1. vyhodiť trochu do výšky: lewá ruka gy (Kataríne) nadhozena gest (BlR 18. st)
2. (k čomu) pridať navyše, zvýšiť niečo: wagecz 186, nadhodil k tomu ssest (ŽILINA 1715); sotwi gedné portie zložime, guss druhé nám nadhodené gsu (s. l. 1766) predpísané, uložené; panstvi na nas komornikuv po 18 dni nadhodilo (Z. SLATINA 1793 LP) zvýšilo nám pracovnú povinnosť
3. komu, koho, čo dať k dispozícii, poskytnúť niekomu niekoho, niečo: Pan Buh my takoweho nadhodil czloweka, ktery mne od Tessyna až do Dresdy wezol na swem kočy darmo (LIPSKO 1753); pole sabinanske gjž tuto prichodj, gedno nam mestečko pod pero nadhodj (KCS 18. st) ponúkne na opísanie
4. kriticky pripomenúť, poznamenať, vyčítať, namietnuť: čo sa slowenského gazika, ňimž píssem, doťiče, uznám, že sa mi chibi ňegaké nadhodiť múžú; jestli mi kdo nadhoďí, že za času apostoluv ješťe ňebili také biskupuv okršleki (BR 1785)
F. n. komu čo na oči vyhodiť niekomu niečo na oči, vyčítať niekomu niečo: Bezowi na očy nadhodyl byl Dudithius, že mezi nowotnykami žadneg gednoti neňy (PP 1734); mohel bi mne tuto nekdo na oči nadhoditi a powedati, že ga neprawdu mluwim (MS 1758)

nadhoďiť nadhoďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu