nadbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho, čo) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Nadbehol ich, vzal si svoje. (Ondr.)
2. (čo) dohoniť, dohnať: Musí nadbehnúť i ten kus cesty, ktorý oni zameškajú. (Hor.)
3. (komu, čomu) prísť do cesty (často úmyselne): Skutočne ma teší, že ste mi nadbehli. Práve som vás chcel ísť pohľadať. (Kuk.) Nadbehol jej Sivákov chlapec. Vidno, striehol na ňu. (Kuk.);
nedok. nadbiehať, zried. nadbehávať i nadbehovať
|| nadbehnúť si
1. (koho) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;
2. hovor. získať náskok;
nedok. nadbiehať si
nadbiehať, zried. nadbehávať, -a, -ajú i nadbehovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu) vnucovať sa, natískať sa, ponúkať sa; chcieť si získať niečiu priazeň: Našli by sa ľudia, ktorí by povedali, že sa vám do domu vtieram, že Paľkovi nadbieham. (Urbk.)
2. (koho, čo) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Hodiny nadbiehajú denne 30 minút. (Stod.);
dok. k 2 nadbehnúť
|| nadbiehať si
1. (koho) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;
2. hovor. získavať náskok;
dok. nadbehnúť si